S tým úzko súvisí aj dôstojný odchod nevyliečiteľne chorých, čo je prioritou hospicovej a paliatívnej starostlivosti, ktorou sa odborne a v praxi zaoberá profesorka Patricia Dobríková z Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity.
Sama sa v hospicoch stretla s mnohými životnými osudmi. Jeden z nich, príbeh mladého muža s fatálnou diagnózou, je doslovným príkladom toho, že v starostlivosti o pacientov je rovnako ako odbornosť, dôležitá aj ľudskosť. Vznikla z toho dokonca prípadová štúdia a prof. Dobríková ju prezentovala na nedávnom 10. ročníku Medzinárodnej konferencie hospicovej a paliatívnej starostlivosti, ktorú zorganizovalo Centrum rodinných štúdií na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej Univerzity v Trnave v spolupráci s ďalšími partnermi: „Analyzovala som životnú situáciu pacienta s glioblastómom, ktorý v hospici strávil niekoľko posledných mesiacov svojho krátkeho, ale naplneného života.“
Prípad zo života
Keďže v takýchto prípadoch je nevyhnutné aplikovať komplexný prístup starostlivosti, rozoberala som nie len medicínske, ale aj ošetrovateľské, psychologické, sociálne a spirituálne aspekty. Aj tu sa potvrdil nesmierny prínos interdisciplinárnej spolupráce v hospicovom tíme, v ktorom musia byť vzdelaní a empatickí profesionáli. Okrem starostlivosti o pacienta bolo veľmi dôležité zabezpečiť aj starostlivosť o príbuzných – v tomto prípade o jeho manželku, s ktorou sa zosobášil zhruba mesiac po jeho prijatí do hospicu. Aj samotný sobáš, na ktorom sa zúčastnili viacerí členovia hospicového tímu, bol pre všetkých odborníkov veľkou výzvou. Vyžadovalo si to nasadiť tú správnu medikáciu, psychologickú diagnostiku, či z hľadiska psychických funkcií bude možné uzavrieť manželstvo, nakoľko išlo o nádor mozgu, a mnohé ďalšie sociálne i legislatívne náležitosti. Ten necelý polrok, ktorý novomanželia spolu prežili, znamenal pre oboch veľmi veľa. Manželka s ním trávila všetky voľné chvíle, istý čas bývala priamo v hospici, a nakoľko nemohol chodiť, tak mu bola veľkou oporou. Počas tohto obdobia si vytvorila aj veľmi pekné vzťahy s personálom a aj hospic ako miesto je pre ňu jej domovom, v ktorom strávila časť svojej životnej cesty po boku manžela.
„To, že hospic nie je len miesto, kde sa staráme o pacientov, ale aj o ich blízkych je zrejmé aj z tohto prípadu, nakoľko sa stále snažíme pomáhať aj tejto pani a veľmi sa tešíme, že sa aj ona sama chce zúčastňovať na akciách, ktoré hospic v Trenčíne usporadúva nie len pre pozostalých, ale aj pre širokú verejnosť,“ hovorí profesorka P. Dobríková.

Odovzdávali sa ocenenia
Na spomínanej konferencii zazneli viaceré inšpiratívne prednášky odborníkov z paliatívnej praxe. Zaujímavé boli napríklad prezentácie profesorov zo Scrantonskej Univerzity (USA), ktoré boli zamerané na manažment, financovanie a legislatívu hospicov.

Cenu za najlepšiu prednášku konferencie v hlavnej sekcii si odniesla jedna z našich popredných odborníčok v oblasti paliatívnej starostlivosti, primárka oddelenia paliatívnej medicíny NOÚ v Bratislave MUDr. Andrea Škripeková, PhD.. Poukázala na viaceré oblasti, ktoré treba zlepšiť, ako napríklad nedostupnosť kapacít paliatívnej starostlivosti, prípadne problematické referovanie pacienta do paliatívnej starostlivosti, nakoľko identifikovanie takéhoto „pacienta v systéme nie je štandardnou súčasťou medicínskeho myslenia na Slovensku“.
Ďalšie dve ceny za prednášky v popoludňajších sekciách boli udelené Mgr. Adriane Mihovej a MUDr. Kristíne Križanovej, ktoré analyzovali prípad pacientky s amyotrofickou laterálnou sklerózou a pani Regine Scheitel, MSW, ktorá prezentovala prípadovú štúdiu ženy zomierajúcej počas pandémie Covid- 19 v starostlivosti domáceho hospicového tímu v USA.
Na konferencii zaznelo 22 prednášok, z toho 10 zahraničných. Okrem toho bolo odprezentovaných aj 12 posterov, pričom cenu za najlepší poster získali Mgr. Simona Bartošová a doc. Mária Dědová, ktoré sa zaoberali prežívaním úzkosti a depresie u onkologických pacientov.
Profesorka Dobríková, ako garantka spomínanej konferencie verí, že „poznatky a skúsenosti z tohto odborného podujatia prispejú ku kvalitnejšej práci so zomierajúcimi a ich blízkymi.“

Autor článku: Nela Krajčovičová
Zdroj fotiek: Erik Palák
