KNIŽNÁ NOVINKA - 100 rokov šachu v Trnave

Predstavíme vám históriu, ľudí a významné udalosti trnavského šachu.

Práve v týchto dňoch vyšla v Trnave knižná novinka. Pripravil ju trnavský šachový nadšenec a funkcionár Ing. Ladislav Dubravský, predseda šachového oddielu Lokomotívy Trnava v období zisku majstra Československa družstiev v roku 1985-1986. Ak vás zaujíma história a venujete sa šachu, kniha vás zavedie do čias, keď v Trnave šach začínal, prekonával prekážky, dočkal sa najväčších úspechov a privedie vás až do súčasnosti.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na ochutnávku vám z nej ponúkame prvé úryvky.

Môžeme sa pýtať, prečo kniha nesie názov Sto rokov šachu v Trnave, ak pojednáva hlavne o udalostiach 70-tych a 80-tych rokov minulého storočia?

„Dielo má vskutku širší záber. V roku 1982 som si našiel v pošte list od istého pána Heřmánka z Tábora. Josef Heřmánek je známa osobnosť ranej československej šachovej scény. V roku 1923 spoluzakladal v Trnave jeden z prvých šachových klubov v novodobej histórii Slovenska. Po nadviazaní priateľských vzťahov sme v roku 1983 vtedy 85-ročného pána Heřmánka menovali čestným členom Lokomotívy Trnava. Ako si prečítame v knihe, z jeho materiálov a rozprávania, podarilo sa rekonštruovať udalosti trnavskej šachovej histórie datujúce sa až do roku 1923. Teda v čase písania tejto knihy - pred sto rokmi,“ predstavil knihu autor Ladislav Dubravský.

Výstižne sa vyjadril náš úspešný veľmajster Ľubo Ftáčnik v rozhovore, ktorý nájdete v siedmej kapitole: „Šach je tak veľkorysý, mnohostranný a nevyčerpateľný. Môžete ho porovnať so studničkou, z ktorej stále pijete, no vody z nej neubúda. Šach vás nepodvedie, vie pohladiť, kto sa mu venuje a neľutuje čas, nebude sklamaný.“

Úspešní Trnavčania

V Trnave už viac ako 40 rokov žije prvý slovenský medzinárodný šachový veľmajster, Ján Plachetka. Druhý slovenský veľmajster, Ľubomír Ftáčnik, považuje sám seba za čestného Trnavčana a rodáka z blízkeho okolia. Títo špičkoví hráči boli v roku 1982 veľmi úspešnými členmi československého družstva, ktoré na šachovej olympiáde vo švajčiarskom Luzerne získalo strieborné medaily v konkurencii stovky družstiev z celého sveta.

„Je až neuveriteľné, že po 45 rokoch dosiahlo už samostatné Slovensko na Majstrovstvách Európy ďalší medzinárodný úspech, keď sa náš reprezentačný výber stal Majstrom Európy pre rok 2023 v šachu družstiev v kategórii seniorov nad 65 rokov“.

Zvlášť potešiteľné je, že k výročiu osláv 100 rokov šachu v Trnave rozhodujúcou mierou prispeli naši Trnavčania. Družstvo hralo v zostave GM Ľubomír Ftáčnik, GM Ján Plachetka, IM Alois Lanč (obaja Lokomotíva Trnava) a IM Peter Petrán (Bratislava) - kapitán družstva. Alois Lanč ziskom neuveriteľných 8 bodov z 9 možných sa stal najúspešnejším hráčom celých majstrovstiev.

Ako to bolo so šachom v Trnave v dávnej histórii? Tu je malá ukážka:

„Klub sa volal „Convictus“, čo znamená v latinčine spoločnosť. V jedných maďarských novinách bola uverejnená 3. 2. 1878 šachová úloha a dňa 10. 3. 1878 tie isté noviny zverejnili správne riešenie a úspešných riešiteľov, medzi ktorými bol uvedený aj klub v Trnave. Ostatní riešitelia boli jednotlivci. To znamená, že vo februári 1878 už v Trnave existoval šachový klub. V tom čase sa po založení klubu museli dávať schvaľovať stanovy úradom, možno v archíve existuje aj záznam,“ hovorí autor knihy Ladislav Dubravský. Výstrižky z daných novín nájdeme v knihe 100 rokov šachu v Trnave.

V sekcii o riešiteľoch sa píše: Nagyszombaton (v Trnave): A convictusi sakkör (šachový club Convictus), správne by malo zrejme byť sakk-kör, ako je v riadkoch nižšie. Takže s najväčšou pravdepodobnosťou organizovaný šach v Trnave vznikol už v roku 1878 alebo skôr.

Píše sa rok 1923

„Na obrázku je fotografia, ktorej originál som obdržal v liste od p. Heřmánka. Mená účastníkov turnaja sú uvedené na druhej strane fotografie, v niektorých prípadoch žiaľ meno chýbalo, niekde je len označenie profesie. Neskôr pán Heřmánek údaje doplnil a tak môžem ponúknuť úplný zoznam,“ pripomína autor knihy.

V stoji: vedúci u drevára Ungerberga Kolár, druhý zľava kaviarnik Diamant, A. Weis, výborný šachista L. Pretzelmayer, Deutelhann, Wagner (úradník), Dr. Farkaš (dentista), Bartek (sadzač), Diamant (Ivko, brat, statkár), Margala a 11. celkom vpravo J. Heřmánek.

Druhý rad: Jos. Pytlík, F. Jungreis, tretí profesor Václ. Procházka, predseda, Gutzman, Jan Ochaba, S. Pretzelmayer, Z. Brűll, E. Weiss (Boleráz, obchod), 9. víťaz Rakovský a F. Heinz.

Sediaci na zemi: J. Procházka, Jos. Schnábl (kožušník), tretí: L. Andók (fotograf), B. Stein.

Z účastníkov turnaja chýbajú: prof. Čihalík, Ehrenstein a Vaněk.

Preskočme o 27 rokov neskôr

Príbeh klubu Lokomotívy Trnava sa začína písať vo februári roku 1950, kedy sa v hostinci u Kominára zišlo osem šachistov – prevažne železničiarov, aby spolu s vedúcim závodného klubu ČSD Dielne Trnava prerokovali podmienky a zároveň založili šachový krúžok. Boli to: Pavel Božík, Ján Brezovský, Rudolf Brezovský, Peter Bakoš, Michal Selnekovič, Štefan Fojcík, Gunda (krstné meno bohužiaľ nepoznáme) a Jozef Nemečkay. Ing. Peter Bakoš zostal verný šachu až do svojej smrti a budeme ho spomínať aj v ďalších častiach knihy.

Vyberáme zo zaujímavých rozhovorov s hviezdnymi slovenskými šachovými veľmajstrami:

Ján Plachetka je jedným z najslávnejších slovenských šachistov a prvým slovenským šachovým veľmajstrom. Na olympiádach päťkrát reprezentoval Československo a dvakrát Slovensko. Počas svojej bohatej kariéry vyhral okolo 30 významných turnajov. Dôležitým faktorom úspechov trnavského šachu je, že sa do Trnavy podarilo prilákať špičkových hráčov, z ktorých prvým bol práve Ján Plachetka.

Janko, ako si spomínaš na dobu, keď si opustil Košice a prišiel do Trnavy?

V tom čase som bol už veľmajstrom, ale mal som problém. Vo Východoslovenských železiarňach som vykonával svoju profesiu a pociťoval som už únavu. Venoval som sa trom veciam naraz: profesii, rodine, ktorú som nechcel zanedbávať, a šachu. Mal som vyše 30 rokov a cítil som potrebu niečo zmeniť. Hľadal som lepšie podmienky, a tieto ste mi ponúkli vy v Trnave – kolektív ľudí, ktorý mal moc aj vôľu mi ich poskytnúť. Dohoda bola, že mne sa umožní viac hrať šach, a ja za to pomôžem klubu, ktorý mal vtedy vysoké ambície. A ukázalo sa, že tie ambície neboli zbytočné, však? Boli správne.

Ľubomír Ftáčnik je špičkový slovenský šachový veľmajster. V roku 1977 vyhral juniorské majstrovstvá Európy v Groningene. V roku 1980 sa stal veľmajstrom, druhým slovenským po Plachetkovi. Hral za ČSSR sedemkrát na šachovej olympiáde. Viac ako 20 rokov sa pravidelne umiestňoval v prvej svetovej stovke hráčov.

Ľuboš, keď sa povie trnavský šach, tak je to hlavne o Lokomotíve, keď sa povie Lokomotíva, tak Tirnavia a keď Tirnavia, tak Ľuboš Ftáčnik. Bol si tu päťkrát, dosiahol dve štvrté miesta a tri krát vyhral, vrátane onoho špičkového turnaja v roku 1988. Aké sú tvoje spomienky?

Samozrejme, toto je veľmi prehnané. Formuloval by som to tak, že Tirnavia je spojená s mojím pôsobením, ale hlavne som rád, že mi pomohla šachovo dozrieť. Mimochodom, s mojimi bratmi mám pôvod skoro trnavský, pretože mama pochádza z Vlčkoviec. Teda v tomto zmysle som ako keby čestný Trnavčan. Čo sa týka šachu, na tú dlhú šachovú históriu mesta Trnava, na to hviezdne obdobie, kde si pôsobil aj ty a veľmi výrazne sa zaslúžil o to, že vzniklo také významné šachové centrum v rámci Československa, na to veľmi rád spomínam. A to preto, lebo ľudia pochopili, že šach je hodnotná hra. V Trnave je plno významných osobností, ktoré tvorili históriu slovenského šachu: Plachetka, Báňas, Lanč. Medzi nich sa radím aj ja.

Najslávnejšie obdobie prichádza v 80-tych rokoch minulého storočia, v roku 1986.

Práve v tomto období sa trnavskí šachisti stávajú Majstrami Československa v šachu družstiev. K tomuto úspechu ponúkam úryvok rozhovoru so špičkovým svetovým a československým šachistom a účastníkom našich turnajov, Janom Smejkalom:

Autor knihy: „Pán Smejkal, pri našom telefonickom rozhovore mi veľmi ožili spomienky na vašu účasť v Trnave, na druhom ročníku Tirnavie v roku 1980. Prvé tri roky sme s námahou získavali tretieho, tak veľmi potrebného, veľmajstra. V tomto roku ste nás zachránili svojou účasťou vy. Vtedy sa už dva dni hralo, hráči, ktorí prišli s cieľom získať veľmajstrovské normy, už boli zo situácie frustrovaní. V roku 1989 ste hrali v Trnave druhý raz. V elitnej šestke ste boli vy, Bareev, Balašov, Marjanovič, Mokrý a náš domáci Plachetka. Turnaj mal 11-tu kategóriu. V tomto roku bola už účasť vo všetkých turnajoch niekoľko stoviek šachistov (do štyristo) z takmer dvadsiatich štátov. Ako hodnotíte svoju účasť (druhé miesto) a pamätáte si tú atmosféru? Alebo inak, hrali ste veľa turnajov po svete, našli ste taký festival, od detí cez veteránov až po 11. kategóriu, aj niekde inde?“

Odpovedá Ján Smejkal: „Na oba turnaje v Trnavě, kterých jsem se zúčastnil, mám velice hezké vzpomínky. Organizace byla bezvadná, podmínky ke hře ideální. V roku 1989 se pak jednalo o naprosto výjimečnou šachovou událost, festival naší hry, který jsem nikde jinde nezažil. Trnava se v období 1979 – 1989 stala velice známým šachovým centrem u nás i za hranicemi. Není tak divu, že se může pyšnit i medailí mistra Československa družstev z roku 1986.

Kto sú títo majstri z fotky?

Spodný rad zľava: Ján Báňas, Ján Plachetka, Ladislav Dubravský, Michal Urbanovský, Alois Lanč, Víťazoslav Priehoda.

Horný rad zľava: Rudolf Brezovský, Jozef Veselský, Imrich Červenka, Štefan Ďuriga, Milan Drtina, Milan Szitkey, Štefan Ďurník, František Jablonický, Anton Mach.

Toto boli úryvky z knihy 100 rokov šachu v Trnave. Kniha je hotová, má 332 strán a prvé exempláre sú na svete. Vychádza zatiaľ v náklade 400 ks, je plnofarebná na kvalitnom papieri s tvrdou knižnou väzbou a v bežných kníhkupectvách nebude dostupná.

Ing. Dubravský Ladislav, autor knihy
Mgr. Ladislav Dubravský, redakčná úprava knihy

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Trnava

Komerčné články

  1. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  3. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  5. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  6. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť?
  8. Veterné parky: vizuálny smog alebo nová estetika energetiky?
  1. Kalamita v Markovej spracovaná v súlade so zákonom
  2. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov
  3. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  4. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete
  5. Fico škodí ekonomike, predbehli nás aj Rumuni
  6. Skvelý sortiment za výnimočne nízke ceny nájdete v Pepco
  7. S nami máte prístup do všetkých záhrad
  8. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 17 492
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 9 037
  3. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov 7 671
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie 5 585
  5. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 3 449
  6. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno 2 398
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť? 2 162
  8. Fico škodí ekonomike, predbehli nás aj Rumuni 1 772
  1. Ivan Mlynár: Ombucman Robert Dobrovodský sa vydal do boja proti policajnému násiliu, lenže zacielil mimo terč.
  2. Miroslav Daniš: Pec nám spadla, pec nám spadla, ktože nám ju postaví
  3. Juraj Tušš: Potenciál slovenského národa v 21.storočí.
  4. Otilia Horrocks: Odporné, príšerné, drzé, nechutné
  5. Eva Chmelíková: Svet nie je Čiernobiely
  6. Vladimír Bojničan: Dogmatické náboženstvo ako zdroj xenofóbie: Korene, mechanizmy a historické dôsledky
  7. Ivan Čáni: Fico nie je hlúpy, aby nechápal čo hovorí a robí.
  8. Milan Buno: Aj vaši rodičia starnú? Tu je 50 nápadov, ako ich zvládať... | 7 knižných tipov
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 105 274
  2. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 78 079
  3. Rado Surovka: Raši dostal padáka 58 524
  4. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 22 120
  5. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 398
  6. Radko Mačuha: Vládna koalícia si začala dávať úplatky priamo v parlamente. 9 648
  7. Michal Dolňan: Covid vypustili z laboratórií a SLAK na nás vrhli Nemci a Francúzi... 7 578
  8. Ivan Mlynár: Šutaj Eštok prirovnaním čurillovcov k vrahovi potvrdil, že zhora z neho vypadáva to isté ako zdola. 7 262
  1. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
  2. Tupou Ceruzou: Transakčná daň
  3. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  4. Marcel Rebro: Slovenské drony na ukrajinskom nebi
  5. Věra Tepličková: Nie je nad to, mať na verejnosti dobrých priateľov
  6. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku.
  7. Tupou Ceruzou: Medvede
  8. Tupou Ceruzou: Mr. Business
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Chodci, cyklisti a záchranné zložky budú mať prejazd povolený.


TASR
„Deti mi prevrátili priority naruby, no naučili ma efektivite,“ vraví Adam Ďurica.

Koncerty vypredáva na Slovensku i v Česku.


Ján Janočko 1

Tematicky je zamerané na Veľkú noc.


TASR
Ilustračné foto.

Folkloristi vynesú Morenu ako symbol konca zimy.


TASR
  1. Ivan Mlynár: Ombucman Robert Dobrovodský sa vydal do boja proti policajnému násiliu, lenže zacielil mimo terč.
  2. Miroslav Daniš: Pec nám spadla, pec nám spadla, ktože nám ju postaví
  3. Juraj Tušš: Potenciál slovenského národa v 21.storočí.
  4. Otilia Horrocks: Odporné, príšerné, drzé, nechutné
  5. Eva Chmelíková: Svet nie je Čiernobiely
  6. Vladimír Bojničan: Dogmatické náboženstvo ako zdroj xenofóbie: Korene, mechanizmy a historické dôsledky
  7. Ivan Čáni: Fico nie je hlúpy, aby nechápal čo hovorí a robí.
  8. Milan Buno: Aj vaši rodičia starnú? Tu je 50 nápadov, ako ich zvládať... | 7 knižných tipov
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 105 274
  2. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 78 079
  3. Rado Surovka: Raši dostal padáka 58 524
  4. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 22 120
  5. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 398
  6. Radko Mačuha: Vládna koalícia si začala dávať úplatky priamo v parlamente. 9 648
  7. Michal Dolňan: Covid vypustili z laboratórií a SLAK na nás vrhli Nemci a Francúzi... 7 578
  8. Ivan Mlynár: Šutaj Eštok prirovnaním čurillovcov k vrahovi potvrdil, že zhora z neho vypadáva to isté ako zdola. 7 262
  1. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
  2. Tupou Ceruzou: Transakčná daň
  3. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  4. Marcel Rebro: Slovenské drony na ukrajinskom nebi
  5. Věra Tepličková: Nie je nad to, mať na verejnosti dobrých priateľov
  6. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku.
  7. Tupou Ceruzou: Medvede
  8. Tupou Ceruzou: Mr. Business

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu