KNIŽNÁ NOVINKA - 100 rokov šachu v Trnave

Práve v týchto dňoch vyšla v Trnave knižná novinka. Pripravil ju trnavský šachový nadšenec a funkcionár Ing. Ladislav Dubravský, predseda šachového oddielu Lokomotívy Trnava v období zisku majstra Československa družstiev v roku 1985-1986. Ak vás zaujíma história a venujete sa šachu, kniha vás zavedie do čias, keď v Trnave šach začínal, prekonával prekážky, dočkal sa najväčších úspechov a privedie vás až do súčasnosti.

Na ochutnávku vám z nej ponúkame prvé úryvky.

Môžeme sa pýtať, prečo kniha nesie názov Sto rokov šachu v Trnave, ak pojednáva hlavne o udalostiach 70-tych a 80-tych rokov minulého storočia?

„Dielo má vskutku širší záber. V roku 1982 som si našiel v pošte list od istého pána Heřmánka z Tábora. Josef Heřmánek je známa osobnosť ranej československej šachovej scény. V roku 1923 spoluzakladal v Trnave jeden z prvých šachových klubov v novodobej histórii Slovenska. Po nadviazaní priateľských vzťahov sme v roku 1983 vtedy 85-ročného pána Heřmánka menovali čestným členom Lokomotívy Trnava. Ako si prečítame v knihe, z jeho materiálov a rozprávania, podarilo sa rekonštruovať udalosti trnavskej šachovej histórie datujúce sa až do roku 1923. Teda v čase písania tejto knihy - pred sto rokmi,“ predstavil knihu autor Ladislav Dubravský.

Výstižne sa vyjadril náš úspešný veľmajster Ľubo Ftáčnik v rozhovore, ktorý nájdete v siedmej kapitole: „Šach je tak veľkorysý, mnohostranný a nevyčerpateľný. Môžete ho porovnať so studničkou, z ktorej stále pijete, no vody z nej neubúda. Šach vás nepodvedie, vie pohladiť, kto sa mu venuje a neľutuje čas, nebude sklamaný.“

Úspešní Trnavčania

V Trnave už viac ako 40 rokov žije prvý slovenský medzinárodný šachový veľmajster, Ján Plachetka. Druhý slovenský veľmajster, Ľubomír Ftáčnik, považuje sám seba za čestného Trnavčana a rodáka z blízkeho okolia. Títo špičkoví hráči boli v roku 1982 veľmi úspešnými členmi československého družstva, ktoré na šachovej olympiáde vo švajčiarskom Luzerne získalo strieborné medaily v konkurencii stovky družstiev z celého sveta.

„Je až neuveriteľné, že po 45 rokoch dosiahlo už samostatné Slovensko na Majstrovstvách Európy ďalší medzinárodný úspech, keď sa náš reprezentačný výber stal Majstrom Európy pre rok 2023 v šachu družstiev v kategórii seniorov nad 65 rokov“.

Zvlášť potešiteľné je, že k výročiu osláv 100 rokov šachu v Trnave rozhodujúcou mierou prispeli naši Trnavčania. Družstvo hralo v zostave GM Ľubomír Ftáčnik, GM Ján Plachetka, IM Alois Lanč (obaja Lokomotíva Trnava) a IM Peter Petrán (Bratislava) - kapitán družstva. Alois Lanč ziskom neuveriteľných 8 bodov z 9 možných sa stal najúspešnejším hráčom celých majstrovstiev.

Majstri Európy 65+. Naši hráči v červených dresoch, zľava Peter Petrán, Alois Lanč, Ján Plachetka a Ľubomír Ftáčnik

Ako to bolo so šachom v Trnave v dávnej histórii? Tu je malá ukážka:

„Klub sa volal „Convictus“, čo znamená v latinčine spoločnosť. V jedných maďarských novinách bola uverejnená 3. 2. 1878 šachová úloha a dňa 10. 3. 1878 tie isté noviny zverejnili správne riešenie a úspešných riešiteľov, medzi ktorými bol uvedený aj klub v Trnave. Ostatní riešitelia boli jednotlivci. To znamená, že vo februári 1878 už v Trnave existoval šachový klub. V tom čase sa po založení klubu museli dávať schvaľovať stanovy úradom, možno v archíve existuje aj záznam,“ hovorí autor knihy Ladislav Dubravský. Výstrižky z daných novín nájdeme v knihe 100 rokov šachu v Trnave.

V sekcii o riešiteľoch sa píše: Nagyszombaton (v Trnave): A convictusi sakkör (šachový club Convictus), správne by malo zrejme byť sakk-kör, ako je v riadkoch nižšie. Takže s najväčšou pravdepodobnosťou organizovaný šach v Trnave vznikol už v roku 1878 alebo skôr.

Účastníci turnaja 1923

Píše sa rok 1923

„Na obrázku je fotografia, ktorej originál som obdržal v liste od p. Heřmánka. Mená účastníkov turnaja sú uvedené na druhej strane fotografie, v niektorých prípadoch žiaľ meno chýbalo, niekde je len označenie profesie. Neskôr pán Heřmánek údaje doplnil a tak môžem ponúknuť úplný zoznam,“ pripomína autor knihy.

V stoji: vedúci u drevára Ungerberga Kolár, druhý zľava kaviarnik Diamant, A. Weis, výborný šachista L. Pretzelmayer, Deutelhann, Wagner (úradník), Dr. Farkaš (dentista), Bartek (sadzač), Diamant (Ivko, brat, statkár), Margala a 11. celkom vpravo J. Heřmánek.

Druhý rad: Jos. Pytlík, F. Jungreis, tretí profesor Václ. Procházka, predseda, Gutzman, Jan Ochaba, S. Pretzelmayer, Z. Brűll, E. Weiss (Boleráz, obchod), 9. víťaz Rakovský a F. Heinz.

Sediaci na zemi: J. Procházka, Jos. Schnábl (kožušník), tretí: L. Andók (fotograf), B. Stein.

Z účastníkov turnaja chýbajú: prof. Čihalík, Ehrenstein a Vaněk.

Preskočme o 27 rokov neskôr

Príbeh klubu Lokomotívy Trnava sa začína písať vo februári roku 1950, kedy sa v hostinci u Kominára zišlo osem šachistov – prevažne železničiarov, aby spolu s vedúcim závodného klubu ČSD Dielne Trnava prerokovali podmienky a zároveň založili šachový krúžok. Boli to: Pavel Božík, Ján Brezovský, Rudolf Brezovský, Peter Bakoš, Michal Selnekovič, Štefan Fojcík, Gunda (krstné meno bohužiaľ nepoznáme) a Jozef Nemečkay. Ing. Peter Bakoš zostal verný šachu až do svojej smrti a budeme ho spomínať aj v ďalších častiach knihy.

Vyberáme zo zaujímavých rozhovorov s hviezdnymi slovenskými šachovými veľmajstrami:

Ján Plachetka je jedným z najslávnejších slovenských šachistov a prvým slovenským šachovým veľmajstrom. Na olympiádach päťkrát reprezentoval Československo a dvakrát Slovensko. Počas svojej bohatej kariéry vyhral okolo 30 významných turnajov. Dôležitým faktorom úspechov trnavského šachu je, že sa do Trnavy podarilo prilákať špičkových hráčov, z ktorých prvým bol práve Ján Plachetka.

Janko, ako si spomínaš na dobu, keď si opustil Košice a prišiel do Trnavy?

V tom čase som bol už veľmajstrom, ale mal som problém. Vo Východoslovenských železiarňach som vykonával svoju profesiu a pociťoval som už únavu. Venoval som sa trom veciam naraz: profesii, rodine, ktorú som nechcel zanedbávať, a šachu. Mal som vyše 30 rokov a cítil som potrebu niečo zmeniť. Hľadal som lepšie podmienky, a tieto ste mi ponúkli vy v Trnave – kolektív ľudí, ktorý mal moc aj vôľu mi ich poskytnúť. Dohoda bola, že mne sa umožní viac hrať šach, a ja za to pomôžem klubu, ktorý mal vtedy vysoké ambície. A ukázalo sa, že tie ambície neboli zbytočné, však? Boli správne.

GM Ján Plachetka

Ľubomír Ftáčnik je špičkový slovenský šachový veľmajster. V roku 1977 vyhral juniorské majstrovstvá Európy v Groningene. V roku 1980 sa stal veľmajstrom, druhým slovenským po Plachetkovi. Hral za ČSSR sedemkrát na šachovej olympiáde. Viac ako 20 rokov sa pravidelne umiestňoval v prvej svetovej stovke hráčov.

Ľuboš, keď sa povie trnavský šach, tak je to hlavne o Lokomotíve, keď sa povie Lokomotíva, tak Tirnavia a keď Tirnavia, tak Ľuboš Ftáčnik. Bol si tu päťkrát, dosiahol dve štvrté miesta a tri krát vyhral, vrátane onoho špičkového turnaja v roku 1988. Aké sú tvoje spomienky?

Samozrejme, toto je veľmi prehnané. Formuloval by som to tak, že Tirnavia je spojená s mojím pôsobením, ale hlavne som rád, že mi pomohla šachovo dozrieť. Mimochodom, s mojimi bratmi mám pôvod skoro trnavský, pretože mama pochádza z Vlčkoviec. Teda v tomto zmysle som ako keby čestný Trnavčan. Čo sa týka šachu, na tú dlhú šachovú históriu mesta Trnava, na to hviezdne obdobie, kde si pôsobil aj ty a veľmi výrazne sa zaslúžil o to, že vzniklo také významné šachové centrum v rámci Československa, na to veľmi rád spomínam. A to preto, lebo ľudia pochopili, že šach je hodnotná hra. V Trnave je plno významných osobností, ktoré tvorili históriu slovenského šachu: Plachetka, Báňas, Lanč. Medzi nich sa radím aj ja.

GM Ľubomír Ftáčnik

Najslávnejšie obdobie prichádza v 80-tych rokoch minulého storočia, v roku 1986.

Práve v tomto období sa trnavskí šachisti stávajú Majstrami Československa v šachu družstiev. K tomuto úspechu ponúkam úryvok rozhovoru so špičkovým svetovým a československým šachistom a účastníkom našich turnajov, Janom Smejkalom:

Autor knihy: „Pán Smejkal, pri našom telefonickom rozhovore mi veľmi ožili spomienky na vašu účasť v Trnave, na druhom ročníku Tirnavie v roku 1980. Prvé tri roky sme s námahou získavali tretieho, tak veľmi potrebného, veľmajstra. V tomto roku ste nás zachránili svojou účasťou vy. Vtedy sa už dva dni hralo, hráči, ktorí prišli s cieľom získať veľmajstrovské normy, už boli zo situácie frustrovaní. V roku 1989 ste hrali v Trnave druhý raz. V elitnej šestke ste boli vy, Bareev, Balašov, Marjanovič, Mokrý a náš domáci Plachetka. Turnaj mal 11-tu kategóriu. V tomto roku bola už účasť vo všetkých turnajoch niekoľko stoviek šachistov (do štyristo) z takmer dvadsiatich štátov. Ako hodnotíte svoju účasť (druhé miesto) a pamätáte si tú atmosféru? Alebo inak, hrali ste veľa turnajov po svete, našli ste taký festival, od detí cez veteránov až po 11. kategóriu, aj niekde inde?“

Odpovedá Ján Smejkal: „Na oba turnaje v Trnavě, kterých jsem se zúčastnil, mám velice hezké vzpomínky. Organizace byla bezvadná, podmínky ke hře ideální. V roku 1989 se pak jednalo o naprosto výjimečnou šachovou událost, festival naší hry, který jsem nikde jinde nezažil. Trnava se v období 1979 – 1989 stala velice známým šachovým centrem u nás i za hranicemi. Není tak divu, že se může pyšnit i medailí mistra Československa družstev z roku 1986.“

Majstri Československa v šachu družstiev 1985 – 1986

Kto sú títo majstri z fotky?

Spodný rad zľava: Ján Báňas, Ján Plachetka, Ladislav Dubravský, Michal Urbanovský, Alois Lanč, Víťazoslav Priehoda.

Horný rad zľava: Rudolf Brezovský, Jozef Veselský, Imrich Červenka, Štefan Ďuriga, Milan Drtina, Milan Szitkey, Štefan Ďurník, František Jablonický, Anton Mach.

Toto boli úryvky z knihy 100 rokov šachu v Trnave. Kniha je hotová, má 332 strán a prvé exempláre sú na svete. Vychádza zatiaľ v náklade 400 ks, je plnofarebná na kvalitnom papieri s tvrdou knižnou väzbou a v bežných kníhkupectvách nebude dostupná.

Ing. Dubravský Ladislav, autor knihy
Mgr. Ladislav Dubravský, redakčná úprava knihy

Fotky z knihy „100 rokov šachu v Trnave“ (10 fotografií)