TRNAVA. V poľskej Poznani mali prevahu domáci hráči, no v závere stretnutia stopér Lukáš Štetina skóroval a znížil na 2:1, vďaka čomu išla Trnava do odvety v o niečo lepšej pozícii.
To prilákalo na štvrtkový duel aj množstvo divákov na Štadión Antona Malatinského.
Trnava bola iná ako v Poznani. Doma bola dravejšia, bojovnejšia, odhodlaná zvíťaziť, čím sebavedomých Poliakov nepochybne zaskočila.
Postup Trnavy si užívala takmer sedemnásťtisícová divácka kulisa, ktorá vytvorila skvelú atmosféru. O senzáciu sa opäť postaral Lukáš Štetina, keď poslal do brány poľského súpera postupový gól na 3:1.
Tento gól bol dôležitý, no zároveň šialený a úžasný, pretože trnavský stopér predviedol parádne nožničky a ľudia v hľadisku šaleli. Ja osobne som videla tento gól nespočetne veľa ráz a prehráva sa mi v hlave dodnes. Aj preto som oslovila Lukáša Štetinu, ktorý ešte nedávno laboroval so zranením a dnes je najúspešnejším strelcom trnavského tímu v predkolách Európskej konferenčnej ligy, kde v štyroch zápasoch strelil až tri góly.
V článku sa dočítate:
- Aké zranenie trápilo Štetinu a čo ho spôsobilo?
- Ako si sadli s Gorositom?
- Ako spomína na svoj gól v odvete s Lech Poznaň?
- Nebál sa, že sa pri akrobatickom zakončení môže zraniť?
- Aké sa mu na jeho famózny gól dostali spätné väzby?
- Čo hovorí na ďalšieho súpera, ktorým je ukrajinský celok SC Dnipro?
Od úvodu letnej prípravy vás trápilo zranenie. O čo presne išlo?
Mám operované koleno, ktoré sa mi ozvalo hneď v prvom týždni prípravy. Niečo mi preskočilo na boku, tak som šiel doktorovi s tým, že sa mohlo udiať čokoľvek, našťastie, dopadlo to najlepšie, ako mohlo.
Záver bol taký, že je potrebné nohu čo najviac posilňovať a robiť stabilizačné cviky, čo som aj robil, ale asi to cez pauzu nebolo dostatočné, aj keď som sa pred samotnou prípravou snažil čo najlepšie sa predpripraviť.
Zatiaľ to funguje, koleno je na tom občas horšie, potom lepšie, ale starám sa oň a celkovo o seba, ako sa len dá, a verím, že to bude dobré.

Klub na vaše zranenie zareagoval príchodom ďalšieho skúseného stopéra Nicolasa Gorosita. Ako ste si herne sadli?
Musím povedať, že si na seba ešte zvykáme, keďže sme spolu v príprave nehrali a ani sme spoločne neodohrali veľa zápasov.
Na stopérskom poste sa točíme ja, Gorosito a Sebo Kóša, takže je to vždy o tom, aby sme si dobre odkomunikovali, čo od seba očakávame, akým spôsobom budeme hrať, aby to v obrane fungovalo.
Zatiaľ sme vo fáze spoznávania, neodohrali sme toho spolu toľko, ako napríklad so Sebom, ale je to len o tom, aby sme sa zohrali a čím viac zápasov hráme, tým lepšie to vyzerá.
Teraz sa vám možno otvorí väčší priestor na spoznávanie sa, keďže Sebastián Kóša je zranený...