PIEŠŤANY. Nie je potrebné robiť paniku, ale netreba ich brať ani na ľahkú váhu. Envirozáťaže devastujú naše zdravie či prostredie, v ktorom žijeme. V mnohých prípadoch sú neviditeľné a na Slovensku sú ich stovky, má ich každé mesto.
Ako sa k nim stavajú bežní ľudia, čo pri ich odstraňovaní chýba samosprávam, prečo by sa viac mal angažovať štát, odkiaľ čerpáme peniaze na ich likvidáciu a prečo vníma nástup Jána Budaja do čela rezortu životného prostredia ako krok späť, hovorí Pavol Takáč, konateľ spoločnosti, ktorá sa zaoberá prieskumami, monitorovaním a sanáciami enviromentálnych záťaží.
Patrí k zhruba 15 firmám, ktoré sa na Slovensku venujú tejto problematike.
Sú ľudia v poslednej dobe viac 'enviro friendly'?
Je to podstatne lepšie ako desať rokov dozadu. Podľa mňa k tomu prispelo aj triedenie odpadu, environmentálna výchova v základných školách. Malé deti možno najjednoduchšie naočkovať na určité návyky.
Čierne skládky však aj napriek tomu nevymizli.
Áno, čo sa nich týka, vždy sa nájde niekto, kto vyvezie komunálny či stavebný odpad niekde na perifériu obce, pretože to v tej chvíli považuje za najlepšie ekonomické riešenie. Takí ľudia tu budú stále, preto tu budú čierne skládky aj naďalej.
Primárka fyziatrie a rehabilitácie: Mnohí pacienti rehabilitáciu podceňujú Čítajte Niektoré firmy sa vedľa cesty neváhajú zbaviť ani azbestu, ktorý sa už ako stavebný materiál nepoužíva od 90. rokov, kedy bol zakázaný pre karcinogénne účinky. Ako veľmi tým takýmto nezodpovedným konaním môžu uškodiť ľuďom či samotnému prostrediu?
Azbest je minerál a určitá štruktúra v tvare ihličky. Vie sa zapichnúť v pľúcach a spôsobiť tam zápaly vedúce až k vzniku nádorov. Azbest nie je rozpustný, ani v zemi, ani vo vode, preto nekontaminuje podzemnú vodu. Keď je v zemi a nemanipuluje sa s ním, nikomu nič nespôsobuje. Sú oveľa nebezpečnejšie veci a látky ako azbest.
Napríklad ropa?
To by som netvrdil, ropa pláva na povrchu vody, dá sa pomerne jednoducho zachytiť, je hustá, málo migruje, ale voda z nej veľmi zapácha. Nie je to až tak rizikové, ako to môže na prvý pohľad vyzerať.
V rozhovore sa dočítate:
- Ktoré mestá trápia hlavne envirozáťaže,
- prečo sa s nimi nič nerobí,
- ktoré považuje za najnebezpečnejšie,
- ako môžu ovplyvniť bežný život,
- ako by sa mohli likvidovať envirozáťaže,
- ako sa k nim stavia štát a samosprávy.
Ktoré látky možno považovať za nebezpečnejšie?
Je veľké množstvo nebezpečných látok, ktoré sa vplyvom ľudskej činnosti dostali do prostredia. Napríklad, také chlórované uhľovodíky. Mnohé z nich sa v minulosti využívali v priemysle ako odmasťovadlá. Ide o jeden z najčastejších typov znečistenia na Slovensku. Netesné vane, neodborná manipulácia väčšinou zapríčinili, že sa dostávali do pôdy.
Sú ťažšie ako voda, tak pomaly migrujú v horninovom prostredí až po nepriepustnú vrstvu, kde sa zvyknú hromadiť. Postupne sa uvoľňujú do podzemnej vody, ktorá ich distribuuje ďalej do okolia i do našej blízkosti.
Uvediem príklad. Piešťany sú kúpeľné mesto, každý si ho spája s termálnymi prameňmi a liečivým bahnom, nikdy tu nebol priemysel. Ale má viacero potvrdených envirozáťaží. Je preukázané, že z areálov dvoch bývalých závodov- Tesla a Chirana, unikali do pôdy a odtiaľ do podzemnej vody niektoré chlórované uhľovodíky. A smer prúdenia (kontaminovanej) podzemnej vody zasahuje aj zastavanú časť Piešťan.
Čo to znamená pre samotných obyvateľov?
Odporúčam všetkým, čo majú samostatné vrty či studne na vodu na polievanie či do bazénov a čerpajú vodu z vrchného zvodneného prostredia (šesť až 15 metrov), aby si po konzultácii s fundovaným geológom pravidelne dávali robiť test na prítomnosť chlórovaných uhľovodíkov. V základnom testovaní vody sa tieto látky nestanovujú. Samostatné testy na tieto uhľovodíky nie sú drahé, vyjdú do 30 eur.
Chlórované uhľovodíky sa pomerne ťažko v prostredí hľadajú, uvoľnené v podzemnej vode nemajú žiadnu výraznú chuť, ani zápach, ale keď takouto kontaminovanou vodou polievate, napríklad, trávnik na dvore, tak sa vyparujú a to je pre človeka rizikové v závislosti od konkrétneho druhu. Vplyvom času a podmienok prostredia môžu viaceré z nich degradovať na inú formu, napríklad na vinylchlorid, čo je preukázaný karcinogén. Ak niekto takúto vodu dlhodobo využíva, napríklad na polievanie, zarába si na problém. O pití ani nehovorím.
Ako veľmi trápia environmentálne záťaže Slovensko?
Environmentálnou záťažou na Slovensku trpí v podstate každé mesto. Koncom prvej dekády tohto storočia začal vznikať centrálny register, kde sa systematicky zhromažďujú informácie o nich. Je ich tam približne dvetisíc, tých najpálčivejších je zhruba 300.
Prečo sa tie akútne neriešia?
Neviem, nie je na to ľahká odpoveď. Súvisí to s nízkym enviro povedomím nielen bežných ľudí, ale aj politikov. Dlhé roky sa rezort životného prostredia bral ako slepé črevo v rámci vládnej garnitúry. Vždy to bolo len ministerstvo, ktorého posty sa vyberali medzi poslednými. Navyše, málokedy sa do čela rezortu dostal niekto, kto bol aj odborníkom.
