Riaditeľ GJK v Trnave: Po nabitom lete príde horúci september

TRNAVA . V trnavskej Galérii Jána Koniarka (GJK) prebieha viacero výstav. Aj o tom, čo patrí medzi jeho top favoritov, ako sa snažia dotiahnuť do výstavných priestorov ľudí a prečo je prospešné navštevovať kultúrne podujatia, sme sa porozprávali s Vladimírom Beskidom, riaditeľom GJK v Trnave.

Čo všetko momentálne možno vidieť v galérii v Trnave?

V našich priestoroch prebiehajú štyri výstavy, kde prezentujeme súčasné vizuálne umenie rôznych médií a teritórií. V synagóge je to prvá samostatná výstava trnavskej rodáčky Emílie Rigovej (poslednú mala v MUMOKU vo Viedni) a inštalácia mladého košického sochára Michala Machciníka.

Výstava Insiders (6 fotografií)

V Koppelovej vile je kolektívna výstava INSIDERS z Paríža a individuálna výstava Viedenčanky Mary Novak, ktorá je poslednou laureátkou našej Ceny Cypriána z akcie Skúter v minulom roku 2022.

Ktorá a prečo je pre vás najzaujímavejšia?

Možno to bude voči samostatným výstavám trochu neférové, ale určite je to výstava INSIDERS, ktorú sme pripravili v spolupráci s galériou Olivier Waltman z Paríža. Nesie podtitul súčasná figurálna maľba a kresba a predstavuje 8 výrazných osobností z Francúzska, Anglicka, USA a Slovenska.

Osobitý je tu aj medzigeneračný dialóg – od najstarších Francúzov Fracoisa Barda (nar. 1959) či Jeromé Lagarriqua (1973) až po najmladšiu generáciu Manon Pellan (1989) či slovenského maliara Michala Mráza (1987) – obidvaja posledne menovaní boli spolu s galeristom Waltmanom osobne prítomní aj na vernisáži výstavy.

Ide o dosť náročný projekt komunikácie aj financií a diváci majú možnosť vidieť skutočne mimoriadne zaujímavé spektrum súčasnej portrétnej maľby, od iluzívnej cez expresívnu, gestickú podobu až po vstupy počítačov a streetartovej sprejovej maľby.

Je leto, ľudia sú na dovolenkách, je cítiť nižšiu návštevnosť?

Prirodzene je trochu nižšia návštevnosť počas letných horúcich dní. Trnava predsa len nepatrí k top turistickým destináciám. Ale odliv domácich návštevníkov trochu vyrovnávajú hlavne turisti z iných častí Slovenska, zahraniční návštevníci a letné tábory. Počet zahraničných návštev počas leta vždy stúpne najmä v našom centre súčasného umenia – v synagóge.

Je to zaujímavý historický objekt s architektúrnymi hodnotami, bez ohľadu na to, aká výstava tam práve prebieha.

Ako sa snažíte ľudí prilákať? Musí tam byť aj nejaká pridaná hodnota?

Predovšetkým sa pokúšame zostaviť kvalitný výstavný program aj s medzinárodným presahom. Potom je tu novootvorená stála expozícia Jána Koniarka a tento rok od mája nový Skulpturpark, kde sme na nádvorí Koppelovej vily otvorili priestor pre monumentálne sochy v exteriéri aj s možnosťou interaktivity návštevníkov.

Ďalej v priebehu celého júla pripravujeme tvorivé dielne pre deti a mládež v spolupráci so študentmi Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity.

Prečo by podľa vás mali ľudia viac navštevovať kultúrne inštitúcie či podujatia?

Predovšetkým je to prirodzená súčasť kultúrnosti národa aj jednotlivca, rozvíja to emocionálny, duchovný a kreatívny rozmer človeka. Podľa jedného talianskeho profesora, výskumom je preukázateľné, že ľudia, ktorí trikrát častejšie ako priemer navštevujú kultúrne podujatia, sa citlivejšie správajú k zvieratám a k prírode, sú zodpovednejší v triedení odpadu a sú ústretovejší v podpore iných aktivít, nadácií či zbierok. Tak aj preto je to dôležité a tvorí to súčasť našej kultúrnej DNA a identity národa.

Je cítiť dopady pandémie, vojny, zdražovania a podobne na to, že ľudia premýšľajú inak?

Už sa to pomaly vyrovnáva. Skôr počas školského roka cítime ešte stále slabší záujem a kolektívnu návštevnosť žiakov a študentov základných a stredných škôl. My sme tento rok po pandémii pripravili aj seminár pre pedagógov a pedagogičky výtvarnej výchovy a kultúrnych dejín, aby sme im ukázali naše podmienky a možnosti bližšej spolupráce. Tak verím, že to prinesie svoje ovocie aj v podobe väčšej návštevnosti študentov.

Prečo sú podľa vás napríklad na západe takéto podujatia a inštitúcie viac vyhľadávané?

To je otázka skôr na sociológov a kulturológov. Je to neblahé politické dedičstvo dvoch totalitách režimov aj dedičstvo „dravého“ kapitalizmu 90. rokov, preferovania ekonomických hodnôt peňazí, poddimenzovanie kultúrnych inštitúcií, horšie spravovaný a propagovaný turistický ruch, neexistujúca mediálna podpora, napríklad u nás nejestvujú žiadne stanice ako ARTE v Nemecku či ČT art v Česku.

Ďalej, slabý záujem médií a slabšie povedomie o súčasnom umení a kultúre všeobecne, silnejšia skupina na hranici chudoby a mnohé ďalšie.

Po tom, čo ste znova prevzali galériu, jej popularita aj medzi odborníkmi či umelcami iba stúpa. Je za tým veľa práce dostať galériu opäť na mapu Slovenska a udržať ju tam?

Myslím, že ten návrat na kultúrnu mapu Slovenska aj v širšom stredoeurópskom kontexte sa už podaril. Teraz sa snažíme udržať jednotlivé predovšetkým medzinárodné projekty, hlavne európsky projekt Re:use (podporený aj EU programom „Kreatívna Európa“ 2022-24), či partnerské spolupráce s inými galériami – Martin, Senica, Poprad, Košice, Dolný Kubín a pod. Za tým je práca celého tímu ľudí, ktorí sa na tom podieľajú.

Čo chystáte po lete?

Čaká nás „horúci“ a nabitý september. Hneď pätica výstav: 14. septembra otvorenie dvojvýstavy prof. Ľudovíta Hološku (20. 9. aj v Senickej galérii) a reinštalácia výstavy sochára Fraňa Štefunku v novom krídle Koppelovej vily – k obom výstavám pripravujeme aj monografické katalógy.

Koncom mesiaca – 28. septembra – tri výstavy v Synagóge – CSU: objekty a sochy Jána Zelinku, intervencie a koláže významného českého autora Jiřiho Kovandu a v priestoroch veží maľby a drevené panely Oľgy Paštekovej z Bratislavy.

Na čo sa pripravujete najviac?

Tento rok je to predovšetkým výstavný a publikačný projekt pre jubilejnú výstavu prof. Hološku a na budúci rok už chystáme medzinárodnú akciu mladého umenia Skúter VI v kurátorstve dvoch mladých kolegov Adriana Kobetiča a Patrika Krajčoviča a modelovanie nového formátu stredoeurópskeho festivalu v máji 2024.