Jeho vynález ocenili mnohí muzikanti, pred 130 rokmi sa narodil John Dopyera

Dopyera vynašiel rezofonickú gitaru dobro. Hudobníci ju prijali s veľkým nadšením.

Gitara Dobro® je dodnes populárna v štýloch bluegrass či blues.Gitara Dobro® je dodnes populárna v štýloch bluegrass či blues. (Zdroj: SME - MARKO ERD)

STRÁŽE/TRNAVA. Vďaka jeho vynálezu Slovensko výrazne obohatilo svetovú hudobnú kultúru a súčasne sa rýdze slovenské slovo ´dobro´ udomácnilo v slovníku hudobníkov na celom svete.

Zaslúžil sa o to slovenský rodák John Dopyera, ktorý vynašiel rezofonickú gitaru dobro. Hudobníci ju prijali s veľkým nadšením, lebo bola skoro trojnásobne hlasnejšia ako bežná akustická gitara.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vo štvrtok 6. júla uplynie od narodenia Johna Dopyeru 130 rokov. "Ukázalo sa, že John Dopyera bol pripravený v pravom čase na pravom mieste a jeho geniálny vynález, rezofonická gitara, je aj po skoro sto rokoch stále aktuálny a najmä používaný.

SkryťVypnúť reklamu

Nový zvuk

Okrem toho, že v ´predelektrických´ dobách pomocou rezonátorov mechanicky zosilnila zvuk gitary, priniesla aj nový charakteristický zvuk, ktorý sa udomácnil najmä v typicky amerických hudobných žánroch ako je bluegrass, country či blues do takej miery, že sa stal doslova neodmysliteľným," povedal pre TASR známy trnavský muzikant a publicista Peter "Bonzo" Radványi, ktorý pre Slovensko objavil a spopularizoval rezofonickú gitaru dobro.

Prečítajte si tiež Doteraz bol pokoj, Hlohovec opäť trápia bitky tínedžerov, ktoré si nakrúcajú na mobil Čítajte 

John Dopyera (pôvodným menom Ján Dopjera) sa narodil 6. júla 1893 v Strážach na Záhorí. Detstvo prežil v Dolnej Krupej neďaleko Trnavy, kde bol jeho otec mlynárom. Keď mal 15 rokov, celá rodina sa aj spolu s jeho ďalšími deviatimi súrodencami vysťahovala v roku 1908 z ekonomických dôvodov do Ameriky.
Otec budúceho vynálezcu bol tiež súcim hudobníkom.

SkryťVypnúť reklamu

Sám si vyrobil husle

Hral na husle, ktoré si dokonca sám vyrobil a do tohto umenia zasvätil aj svojho najstaršieho syna Jána. Ten ešte ako chlapec zhotovil v Dolnej Krupej pod otcovým dohľadom svoje prvé husle. V dvadsiatych rokoch minulého storočia si Ján, v tom čase už John Dopyera, otvoril spolu s bratmi v Los Angeles obchod s hudobnými nástrojmi.

John Dopyera mal v tom čase zaregistrovaných už niekoľko patentov, avšak z vyše štyroch desiatok vynálezov, ktoré si dal v USA patentovať bol najdôležitejším vynález rezofonickej gitary. Vznikla v časoch, keď gitaristi pociťovali potrebu zosilniť relatívne slabý zvuk svojho nástroja tak, aby ich bolo počuť aj pri hre s orchestrom.

Po mnohých neúspešných pokusoch a experimentoch zhotovil v lete 1926 prvý prototyp funkčnej rezofonickej gitary. V októbri toho istého roku si dal patentovať základnú ideu jej konštrukcie, ale až ďalším patentom z apríla 1927 sa prepracoval ku gitare so špeciálnou konštrukciou a designom, ako ju poznáme dnes. John Dopyera si zaregistroval názov pre spoločnosť The National String Instrument Corporation, spojil sa s investormi a novú gitaru začal vyrábať pod názvom National Tricone.

SkryťVypnúť reklamu

Nová firma mala väčší úspech

Ešte väčší úspech ale prišiel o dva roky neskôr, keď si John Dopyera po rozchode s firmou National založil spolu s bratmi novú firmu Dopyera Brothers Manufacturing Company a 29. júna 1929 si dal patentovať svoj najslávnejší vynález - rezofonickú gitaru s dreveným telom a s jedným veľkým rezonátorom. Pomenovali ju podľa začiatku prvých slabík názvu ich firmy ´dobro´.

Rezofonická gitara dobro, ktorá sa považuje za súčasť amerického kultúrneho dedičstva, sa postupne rozšírila do celého sveta. Siahli po aj legendárni rockoví gitaristi ako Eric Clapton, Mark Knopfler, Johnny Winter či John Fogerty. Avšak skutočnosť, že jej vynálezca John Dopyera pochádzal zo Slovenska bola dlhé desaťročia prakticky neznáma.

"O slovenskom pôvode Johna Dopyeru sa mohla verejnosť prvýkrát dozvedieť z článku, ktorý vyšiel v trnavskom mesačníku Kultúra a život Trnavy v júni 1989, teda až rok po vynálezcovej smrti," pripomenul Peter "Bonzo" Radványi.
John Dopyera, ktorý sa na Slovensko už nikdy nevrátil, zomrel 3. januára 1988 v Grants Pass, v štáte Oregon vo veku 94 rokov.

Venovali mu skladby

Jeho vynález ocenili nielen samotní muzikanti, ktorí mu venovali svoje albumy či jednotlivé skladby, ale rovnako po smrti sa mu dostalo mnohých pôct. Napríklad Medzinárodná bluegrassová asociácia (IBMA) mu na jeseň roku 2005 udelila špeciálnu Cenu za významný počin.

Vynálezcu dobra ocenili aj na Slovensku, kde mu v roku 2003 pri príležitosti 110. výročia narodenia udelili Čestné občianstvo mesta Trnava in memoriam.
Najväčším ocenením Johna Dopyeru a jeho vynálezu je však medzinárodný hudobný festival Dobrofest, ktorý je venovaný jeho pamiatke. Festival, svojim ideovým a hudobným zameraním jediný na svete, spoluzakladal v roku 1992 muzikant Peter "Bonzo" Radványi.

Tento rok, v roku 130. výročia narodenia Johna Dopyeru sa Dobrofest uskutoční v Trnave v dňoch od 23. do 25. augusta.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Trnava

Komerčné články

  1. V podzemí sa skrýva poklad nezmenený už 182 rokov
  2. Kondičný tréner: Ubolený zo sedavého zamestnania? Toto pomôže
  3. Tieto chyby pri investovaní vám bránia zhodnotiť majetok
  4. Firmu rozbiehal po maturite. Dnes má obrat vyše pol milióna
  5. Takto bude vyzerať nové námestie na začiatku Dúbravky
  6. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  7. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  8. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  1. Štartuje prvý ročník Fjällräven Campfire Česko a Slovensko
  2. Katarína Brychtová: Každý nový začiatok je dobrý
  3. Šaca - centrum robotickej chirurgie na východe Slovenska
  4. Kondičný tréner: Ubolený zo sedavého zamestnania? Toto pomôže
  5. Najlepšia dovolenka s deťmi pri mori: Kam letieť z Košíc?
  6. Na koho myslíš, keď si pripínaš narcis?
  7. Domácnosti pozor, od júla sa mení výpočet poplatkov za elektrinu
  8. Na Marka oharka do jarka
  1. Domácnosti pozor, od júla sa mení výpočet poplatkov za elektrinu 45 603
  2. Firmu rozbiehal po maturite. Dnes má obrat vyše pol milióna 19 923
  3. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov 8 432
  4. Kondičný tréner: Ubolený zo sedavého zamestnania? Toto pomôže 8 238
  5. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 8 114
  6. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete 4 809
  7. Tieto chyby pri investovaní vám bránia zhodnotiť majetok 4 734
  8. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 4 576
  1. Ivan Čáni: Rudo, prácu treba aj dokončiť a nie iba načať!
  2. Peter Franek: Čo chcú Ficovi voliči.
  3. Eva Chmelíková: Predsudky zabíjajú kultúru, iné kultúry ju obohacujú.
  4. Ján Karas: Rovnosť, ktorá sa ešte nenarodila: Neviditeľné korene spravodlivosti na Medzinárodný deň Rómov
  5. Rastislav Šenkirik: SMER - pohlavné preukazy
  6. Martina Paulenová: Dozvedeli sme sa zlú správu
  7. Ivan Mlynár: Riaditeľ SHMÚ nezabezpečil počasie podľa predstáv Tarabu, tak dostal padáka, alebo, keď lži smrdia aj z displeja počítača.
  8. Anna Miľanová: Rozmáha sa nám tu štátny vandalizmus... Vždy je možné byť dobrý, myslím si...
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 101 200
  2. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 79 478
  3. Rado Surovka: Raši dostal padáka 79 261
  4. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 804
  5. Miroslav Daniš: Pec nám spadla, pec nám spadla, ktože nám ju postaví 15 084
  6. Otilia Horrocks: Odporné, príšerné, drzé, nechutné 11 720
  7. Juraj Kumičák: ...radšej choďte kravy pásť... 10 047
  8. Viktor Pamula: S Ruskom na večné časy a nikdy inak 8 744
  1. INESS: Ekonomika Ruska a tri vojnové roky
  2. Věra Tepličková: Býky za vlasť padajú, gule nám tu chýbajú
  3. Radko Mačuha: Slavín nieje Slovenská socha Slobody.
  4. Tupou Ceruzou: Businessman
  5. Marcel Rebro: Rusi bombardujú energetickú infraštruktúru, Slováci elektrifikujú ukrajinské zákopy
  6. Radko Mačuha: Fico a Neveriaci Tomáš.
  7. Jiří Ščobák: Investovanie vs. hazard: Aké hry hráme? Kedy hazardujeme, namiesto toho, aby sme investovali?
  8. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ivan Čáni: Rudo, prácu treba aj dokončiť a nie iba načať!
  2. Peter Franek: Čo chcú Ficovi voliči.
  3. Eva Chmelíková: Predsudky zabíjajú kultúru, iné kultúry ju obohacujú.
  4. Ján Karas: Rovnosť, ktorá sa ešte nenarodila: Neviditeľné korene spravodlivosti na Medzinárodný deň Rómov
  5. Rastislav Šenkirik: SMER - pohlavné preukazy
  6. Martina Paulenová: Dozvedeli sme sa zlú správu
  7. Ivan Mlynár: Riaditeľ SHMÚ nezabezpečil počasie podľa predstáv Tarabu, tak dostal padáka, alebo, keď lži smrdia aj z displeja počítača.
  8. Anna Miľanová: Rozmáha sa nám tu štátny vandalizmus... Vždy je možné byť dobrý, myslím si...
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 101 200
  2. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 79 478
  3. Rado Surovka: Raši dostal padáka 79 261
  4. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 804
  5. Miroslav Daniš: Pec nám spadla, pec nám spadla, ktože nám ju postaví 15 084
  6. Otilia Horrocks: Odporné, príšerné, drzé, nechutné 11 720
  7. Juraj Kumičák: ...radšej choďte kravy pásť... 10 047
  8. Viktor Pamula: S Ruskom na večné časy a nikdy inak 8 744
  1. INESS: Ekonomika Ruska a tri vojnové roky
  2. Věra Tepličková: Býky za vlasť padajú, gule nám tu chýbajú
  3. Radko Mačuha: Slavín nieje Slovenská socha Slobody.
  4. Tupou Ceruzou: Businessman
  5. Marcel Rebro: Rusi bombardujú energetickú infraštruktúru, Slováci elektrifikujú ukrajinské zákopy
  6. Radko Mačuha: Fico a Neveriaci Tomáš.
  7. Jiří Ščobák: Investovanie vs. hazard: Aké hry hráme? Kedy hazardujeme, namiesto toho, aby sme investovali?
  8. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu