ABRAHÁM. Na tohtoročnom topfeste sa predstavili aj zástupcovia českej metalovej scény. Škwor oslávil krásne jubileum. Viac sa dozviete v rozhovore s frontmanom kapely Petrom Hrdličkom.
Prečo sa vlastne voláte ŠKWOR? Je za tým niečo hlbšie?
Žiadna hĺbka v tom nie je. Zo začiatku sme boli dokonca SKWAR, čo bola úplná hlúposť. Ľudia ani promotéri to nechápali, nikto to nevedel napísať. A keď to niekto napísal, bolo to s obyčajným v. Vždy tam bolo jednoducho niečo čo nás nahnevalo, tak sme to dali po česky a vzniklo z toho ŠKWOR. Ale hovorím, žiadny význam to nemá.
Kde čerpáte inšpiráciu?
Rôzne, nedá sa povedať presne, nápady sú impulzívne. Keď idem napríklad autom, zastavím na pumpe a napíšem pár slov. A potom to doma nejako dám dokopy.
Čo hovoríte na tohtoročný Topfest?
Atmosféra bola skvelá, jazdíme sem hrozne radi. Ide ale o to, že niektorí ľudia naše texty piesní poznajú, ale keďže sem nejazdíme tak často, tak sa musíme ponaučiť a vybudovať si fanúšikovskú základňu aj tu. Musíme sem častejšie chodiť.
A čo návštevníci festivalu, akí boli?
Boli úžasní. Síce škoda, že sa zrušili včerajšie koncerty. Ale viete, to je počasie, to človek neovplyvní. Areál je skvelý, šatne parádne, klimatizované. My sme úplne nadšení a spokojní.
TOPFEST Slovakia v Abraháme: Sobota zatiaľ hlási úspech Čítajte Vnímate rozdiel na koncertoch pred a po covide?
Ani nie. My to neriešime. Ľudia sa hodili po covide do normálnej nálady. Možno promotéri akcií cítia nejaký rozdiel, ale my určite nie. Fanúšikovia sú a vždy boli pre nás úžasní.
Na pódiu ste hovorili, že ľudia vašej kapele dávali iba 5 rokov. Ako k tomu podľa vás dospeli?
Ľudia sa mýlili, tento rok oslavujeme 25 rokov od vzniku našej kapely. Ale myslím si, že to hovorili preto, lebo keď sme mali 20 rokov, sme boli trochu neposlušní. Robili sme také veci, ktoré by som nechcel, aby robili moje deti. Najlepšie by bolo, keby o tom vôbec nevedeli, ale my sme bohužiaľ natočili aj nejaké videá, ktoré sú verejné. Sú to DVD-čka, na ktorých je zachytené naozaj hocičo. Priznám sa, ja som to celé nikdy nevidel (smiech).
Autor: Jasmína Púčková
