TRNAVA. Trnavský klub oslavuje tento rok storočnicu, o to výnimočnejší bude tento míľnik aj vďaka vybojovanej pohárovej trofeji na domácom štadióne.
Pri tejto príležitosti sme oslovili bývalých hráčov a trénerov klubu v našej ankete, aby zaspomínali na ich najkrajšie momenty v trnavskom klube.
Kto nám v ankete odpovedal?
Juraj Jarábek, Dušan Radolský, Ivan Lietava, Michal Gašparík st., Peter Zelenský, Igor Bališ, Rastislav Kostka, Andrej Filip, Mikuláš Rožňák
JURAJ JARÁBEK
Ako vnímate úspech Spartaka Trnava, ktorý dvakrát po sebe vyhral finálovú trofej?
Ako Trnavčan sa z toho veľmi teším. Tréner Michal Gašparík poskladal veľmi kvalitné mužstvo a odvádza pri ňom dobrú prácu. Samozrejme, klobúk dole, pretože nie je ľahké vyhrať Slovenský pohár, obzvlášť so Slovanom, a Trnava ho doma ešte aj obhájila.
Na finálovom zápase ste asi neboli priamo na Štadióne Antona Malatinského...
Bohužiaľ, aktuálne trénujem v Čiernej Hore, takže som nemohol prísť, no pozeral som priamy prenos v televízii, takže som si to užil aspoň takto.
Na ktoré momenty v súvislosti s Trnavou najradšej spomínate?
V súvislosti s Trnavou mám len tie najkrajšie spomienky. Odmalička som vyrastal

s veľkou Trnavou, pretože otec bol kapitánom, bol som stále na ihrisku, chodil som zbierať lopty, chodieval som s mužstvom na sústredenia, jednoducho som s nimi vyrastal.
Neskôr som v klube pokračoval vo futbalovej kariére a rád spomínam aj na rok 2013, kedy som prišiel do Trnavy trénovať. Vtedy bol majiteľom klubu pán Vladimír Poór, začal sa stavať nový štadión, takže to pre nás bolo ťažké pracovné obdobie, no som zaň rád. Dostali sme sa do Európy a hrali sme pekný futbal, takže toto všetko sú krásne spomienky na trnavský klub.
Čo by ste popriali trnavskému klubu k storočnici?
Hlavne, aby hrali dobrý futbal a aby im zostali verní fanúšikovia, pretože Trnava má najlepších fanúšikov, ale bol by som strašne rád, keby tých desaťtisíc ľudí chodilo aj na ligu a aby zaplnili štadión, ako je to aj vo svete.
Trnava aj štadión si to zaslúžia, je úžasné, keď sú tribúny plné, ľudia prídu a fandia, samozrejme, hovorím o tých slušných fanúšikoch, nie o tých, ktorí na zápasy nechodia kvôli futbalu.
IVAN LIETAVA
Ako vnímate úspech Trnavy, ktorá dvakrát po sebe vyhrala finále pohára, navyše so Slovanom Bratislava?
Je to skvelé a mám z toho obrovskú radosť. Odzrkadľuje to kvalitu, ktorá v mužstve je. Tréner si do kádra vyberá hráčov, ktorí majú na to, aby hrali o špicu ligy, a ak by gro mužstva zostalo pokope a bude vhodne doplnené, verím, že o rok zabojujú aj o majstrovský titul.
Boli ste na finále priamo na Štadióne Antona Malatinského?

Nebol som na štadióne, pretože som mal rodinné povinnosti, ale pozreli sme si zápas doma. Môžem povedať, že po peknom finále prišiel krásny výsledok pre Spartak.
Bolo to pekné finále, v ktorom prišlo dôležité vyrovnanie pred koncom zápasu a dobré dotiahnutie do úspešného záveru v predĺžení. Tešil som sa z ich úspechu a dúfam, že ich bude v budúcnosti čo najviac.
Na ktoré momenty v súvislosti s Trnavou najradšej spomínate?
Som veľmi vďačný, že som v minulosti mohol nastúpiť v drese Spartaka. Pre mňa ako fanúšika Trnavy to bola veľká česť a hrdosť. Do A-mužstva som prišiel, keď v Trnave hrala druhá liga za Jozefa Adamca, zažil som postup do najvyššej súťaže. Oslavy boli skôr v kabíne a v meste s hráčmi, nebol vtedy okolo toho taký boom ako dnes, ale spomínam si, že sme v Ličartovciach vyhrali 4:0, a tým sme si zabezpečili postup do prvej ligy.