TRNAVA. Bengále, choreo, hukot, chorály, to je neodmysliteľná súčasť zápasov Spartaka Trnava. Ktorý správny fanúšik nemá zimomriavky, keď počuje zaplnený štadión skandovať Spartak alebo trnavské Silenzio?
Keď sa trnavský kotol ukáže v plnej paráde a odštartuje svoje choreo? A že také na Slovensku nemá konkurenciu.
Trnavských fanúšikov nám závidí nejeden klub. „Je to diagnóza, buď ju máš, alebo nemáš,“ hovorí spíker kotla ŠIMON FUZÁK, ktorý nám poodhalil zákulisie trnavských ultras.
V článku sa dočítate:
- Čo je jeho úlohu v trnavskom kotli?
- Koľko vidí v priemere zo zápasu?
- V čom je poverčivý?
- Kto sú preňho fanúšikovia úspechu?
- Ako spomína na finálový zápas a vypredaný štadión?
- Čo hovorí na choreo Slovana Bratislava?
- Čo preňho znamená Spartak Trnava?
- Aký je jeho názor na Slovenský futbalový zväz?
Ste spíkrom trnavského kotla, odkedy sa tomu venujete a čo vás k tomu doviedlo? Bola to skôr náhoda, alebo zámer?
Viedla ma k tomu náhoda. Bolo to asi v roku 2009, nášmu starému kápovi kotla Gasťovi, ktorého týmto chcem pozdraviť, sa stala nepríjemná vec. Spadol z tribúny na hlavu, mal vážny úraz. Bolo to približne v polovici zápasu, vtedy sa na štadióne na chvíľu zastavil čas, všetci pozerali, či žije.

Odviezli ho do nemocnice, ale nemal kto kričať a ani neviem, čo mi to napadlo, ale jednoducho som vzal megafón, išiel som dole na pódium a začal som kričať. Odvtedy spíkujem. Gasťo padol a ja som vyliezol (smiech).
Asi častá otázka, ale väčšinu zápasu ste k dianiu na ihrisku chrbtom. Máte možnosť aj sledovať, čo sa deje v zápase, alebo sa sústredíte čisto na kotol?
Celkovo z futbalu vidím dohromady asi päť minút, aj to je niekedy moc. Keď má kotol šliapať naplno, musíme pozerať na všetkých ľudí, čí hulákajú, skáču, či sú aktívni, pretože je to ako v škole, keď sa k nim otočíte chrbtom, všetci hneď niečo vymýšľajú (smiech).

Ja si zápasy potom pozriem zo záznamu. Pozerať naživo futbal v televízii nie je nič pre mňa, lebo by bol asi rozbitý. Možno je nakoniec aj dobre, že som otočený k dianiu na ihrisku chrbtom, lebo ani neviem, či by som to vôbec zvládol.
„Najviac ma hnevá, keď si ľudia do kotla prídu lúskať jadierka.“ Túto vetu ste povedali v jednom rozhovore. Akých ľudí potrebuje trnavský kotol?