TRNAVA. Do finále proti Slovanu Bratislava vybehol s kapitánskou páskou na ruke. Donedávna sa mu ligové či pohárové úspechy vyhýbali, na konte mal tri nevydarené postupy do pohárového finále, dve druhé miesta s bulharským Levski Sofiaa či dve striebra v českej lige. Teraz zdvíhal pohárovú trofej nad hlavu v červeno-čiernej farbe Spartaka po druhý raz.
34-ročný stredopoliar a odchovanec trnavského klubu ROMAN PROCHÁZKA sa po siedmich rokoch vrátil domov a bol to správny krok. Už teraz je jasné, že sa týmto úspechom zapísal do histórie klubu.
(zdroj: Lukáš Grinaj)Spomínať však bude nielen klubová kronika, ale aj masér mužstva Tomáš Hološka, ktorý si dal jeho tvár v rámci stávky vytetovať na lýtko. „Stávka vznikla úplne spontánne pri obyčajnej debate. Keď vyhráme, dá si ma vytetovať. Sám som neveril, že to urobí,“ dodal s úsmevom na perách Roman Procházka.
Čo sa dočítate v článku?
- Ako Roman Procházka spomína na finálový zápas?
- Čo hovorí na pohárové oslavy?
- Či prezradil, kto zo spoluhráčov oslavoval najdlhšie?
- Či mal doma už pohárovú trofej?
- Čo pre neho znamená trnavský klub?
- Ako vnímal atmosféru v diváckom hľadisku?
- Čo jeho budúcnosť v trnavskom klube?
- TOP 12 úspechov Spartaka Trnava
Vo finále ste mali na ruke kapitánsku pásku. Cítili ste väčšiu zodpovednosť? Padli od vás v zápase aj nejaké pokyny pre hráčov?
(zdroj: Instagram/Roman Procházka)Samozrejme, keď má človek na ruke kapitánsku pásku, je prirodzené, že cíti väčšiu zodpovednosť za tím a chalanov.
V mužstve máme však viacero skúsených a starších hráčov, preto nerozhoduje, kto je kapitánom, ale že sme silní ako tím, čo sme sa snažili ostatným chalanom pred zápasom aj počas neho vštepiť.
Ako starší hráči máme v kabíne možno väčšie slovo, no pracujeme ako jeden tím, čo je koniec-koncov vidieť aj na ihrisku.
Hnevá ma, keď si ľudia prídu do kotla lúskať jadierka, hovorí Šimon Fuzák Čítajte Hovorí sa, že pred finále ste každý deň všetci „drilovali“ penalty...
