SEREĎ. Škodlivé kovy zo skládky bývalej Niklovej huty v Dolnej Strede pri Seredi sa pravdepodobne vzduchom šíria obmedzenejšie, ako sa doteraz predpokladalo. Vychádza to z výsledkov medzinárodného slovensko-česko-rumunského výskumného projektu zameraného na monitoring znečistenia ovzdušia s použitím rôznych organizmov. Vedecký tím viedol Jozef Kováčik z Trnavskej univerzity v Trnave, na výskum použili vedci lišajník diskovník múrový.
"Tento druh lišajníka sa zväčša nachádza na konároch stromov a vo viacerých krajinách ho využívajú ako indikátor čistoty životného prostredia," uviedol Kováčik. Tím sa v rámci projektu grantovej agentúry VEGA okrem Serede zameral aj na bližšie i vzdialenejšie lokality s environmentálnymi záťažami, ako okolie ferozliatinárskeho závodu v Istebnom či magnezitového závodu v Lubeníku, a tiež skúmal aj v predpokladaných 'čistých' lokalitách v blízkosti obce Rakša, v Starom Smokovci vo Vysokých Tatrách či v okolí Bardejova.
"Podarilo sa analyzovať nielen niektoré obsahové látky, ale najmä kvantifikovať až 55 prvkov, čo je na Slovensku raritné. Spracovanie dát ukázalo, že spomedzi 15 skúmaných miest sú lokality pod skládkou Niklovej huty a v blízkosti závodu v Istebnom jednoznačne odlíšiteľné na základe špecifického prvkového zloženia a pravdepodobne súvisia so zdrojom znečistenia," uviedol vedúci výskumného tímu. Prekvapivým a nateraz pozitívnym zistením podľa jeho vyjadrenia je, že obsah rizikových prvkov v okolí huty v Dolnej Strede vo vzdialenosti od štyroch do 25 kilometrov až po mestá Šaľa a Leopoldov nebol v lišajníkoch zvýšený. "Poukazuje to na obmedzené šírenie škodlivých kovov vzduchom a akcentuje potrebu sledovania kvality pôdy a vody v tejto lokalite, čo bude predmetom ďalšieho výskumu," doplnil Kováčik.
Roky sa sťažuje na suseda, riešil to cez úrad i políciu Čítajte Na druhej strane, v niektorých miestach, o ktorých sa predpokladalo, že sú 'čisté', dospeli k neočakávaným výsledkom. "Vzorky lišajníka z okolia obce Rakša v blízkosti vzácneho rašeliniska mali výrazne vyšší obsah kadmia, vzorky z Vysokých Tatier mali vyšší obsah platiny, čo by mohlo súvisieť so zvýšeným pohybom vozidiel turistov. Naopak, vzorky z okolia Bardejova mali najnižší obsah väčšiny prvkov a poukazujú na čistotu ovzdušia v tejto oblasti," doplnil Kováčik. Výskum podľa jeho vyjadrenia dokázal využiteľnosť lišajníka v budúcich monitoringoch a poskytol základ na dlhodobé sledovanie kvality ovzdušia na Slovensku.
