TRNAVA. Katolícki veriaci v Trnave sa na Veľký piatok napoludnie opäť stretli aj napriek chladnému počasiu na Via Crucis Tirnaviensis – Nesení kríža mlčky mestom. Putovanie so symbolom Kristovho utrpenia patrí v meste k tradícii už viac ako 20 rokov. Z jednotlivých častí Trnavy – Kopánky, Družby, Prednádražia a Tulipánu skupiny priniesli drevené kríže na Trojičné námestie, kde ich spojili do jedného. V jeho nesení v ceste na kalváriu sa potom striedali.
Cieľ ich putovania - trnavská kalvária sa nachádza na zaniknutom Starom cintoríne. Súbor 14 kaplniek ako zastavení Ježiša Krista pred ukrižovaním je v Trnave raritný pre svoje netradičné umiestnenie na rovine. Je zároveň v poradí už treťou trnavskou kalváriou z rokov 1900 až 1901, ktorú mešťania dali postaviť. Prvá známa vznikla v polovici 17. storočia, v 18. storočí dokonca jedno obdobie boli v meste kalvárie dve. Centrom je Golgota so súsoším ukrižovaného Krista, Panny Márie, Jána Evanjelistu a dvoch lotrov v životnej veľkosti. V roku 1963 bolo zaradené do zoznamu národných kultúrnych pamiatok a v rokoch 2016 až 2021 prešlo náročnou obnovou.
V Trnave potrebujú posily, o prácu v mestskej polícii však nie je záujem Čítajte Súčasná kalvária symbolicky nahradila trnavskú krížovú cestu z roku 1639, ktorá bola prvou postavenou na území Uhorska. Mala sedem zastavení v podobe stĺpov a kaplniek, lemujúcich cestu z Trnavy do neďalekej, mestu patriacej dediny Modranka. Fungovala až do 19. storočia. V roku 1732 dal ostrihomský kanonik Juraj Schmidt vybudovať pri bývalom lazarete ďalšiu kalváriu. Aj táto však časom zanikla a na jej mieste postavili z iniciatívy mešťana Jozefa Müllera na štarte 20. storočia novú. Na kalvárii je osadená pamätná tabuľa Blahoslavenej Zdenky Schelingovej, ktorá pracovala v trnavskej nemocnici a bola na Starom cintoríne pochovaná po svojej smrti v päťdesiatych rokoch.
