CÍFER. Vznik samostatnej Slovenskej republiky privítali Cíferčania spontánne na Nový rok 1. januára 1993 slávnostným zhromaždením občanov v dome kultúry.
Oslavy sa začali za zvukov slovenskej hymny a nesením štátnej vlajky krojovanými pármi folklórnej skupiny Cífer.
Neskôr pokračovali kladením vencov k pamätníkom padlých v prvej a druhej svetovej vojne.
V obci je krajšie
S pribúdajúcimi rokmi miestni obyvatelia začali úspešne meniť vzhľad svojej obce, zlepšovať kvalitu života a životného prostredia. Nemalú zásluhu na tom mali štyria starostovia – Jaroslav Valko (od 1. 1. 1993 do 14. 1. 1999), Kamil Morvay (od 15. 1. 1999 do 31. 5. 2002), Ing. Tibor Čepec (od 20. 12. 2002 do 20. 12. 2010) a Mgr. Maroš Sagan, PhD. (21. 12. 2010 až doteraz).
Spoločne s poslancami a s miestnou samosprávou sa neustále snažili o zveľaďovanie obce a jej dvoch miestnych častí Pác a Jarná, vytváranie priaznivých podmienok pre rozvoj bytovej výstavby, prílev mladých rodín, ako aj o čulý kultúrno-spoločenský a športový život.
Z priestorových dôvodov menujeme iba najvýznamnejšie nové stavby, ktoré obohatili obec v priebehu posledných tridsiatich rokov – materskú školu (1995), Lurdskú jaskyňu (1997), krytú tribúnu v areáli ŠK Cífer (2006), rekonštrukciu domu smútku v Páci (2008), požiarnu zbrojnicu (2011), revitalizáciu centrálnej zóny obce (2011), zberný dvor (2013), trhovisko (2013), novozriadený cintorín na Moyzesovej ulici (2013), modernú športovú halu (2018) či multifunkčné ihrisko v Jarnej (2022).

Obnovy pamiatok
Značné investície išli aj na obnovu kultúrnych pamiatok, rekonštrukciu verejného osvetlenia, úpravu zelených pásov a výsadbu nových drevín. Mimoriadne cenným vkladom do dokumentovania cíferskej minulosti a súčasnosti je vydanie reprezentačných piatich knižných encyklopédií a ďalších desiatich zaujímavých publikácií zo života Cíferčanov, ktoré vyšli v rokoch 2011 – 2022, čím sa nemôže popýšiť žiadna obec na Slovensku.
O tom, že Cífer, najväčšia obec v okrese, rastie neustále do krásy, sa pochvalne a uznanlivo vyjadrujú mnohí hostia, ale aj rodáci a lokálpatrioti, ktorí ju po rokoch navštívili.
Autor: Marián Pavlík