PIEŠŤANY. Anton Javorka zasvätil celý svoj život športu. Z futbalu neskôr presedlal na atletiku, funkcionárčil, vychovával mládež a v neposlednom rade sa podieľal na organizovaní športových podujatí.
V roku 1965 spoluzakladal Silvestrovský beh v Piešťanoch, ktorý má v meste svoje pokračovanie dodnes. 81-ročný Anton Javorka je stále nadšeným a aktívnym športovcom a má pred sebou ešte méty, ktoré by chcel dosiahnuť.
Pochádza z početnej rodiny jedenástich detí a aj keď jeho rodičia neboli športovo aktívni, v športe mu nebránili.
„Moje detstvo bolo parádne, také, aké dnes deti nezažijú. Keď sa hovorilo, že človek prišiel zo školy, hodil tašku na zem a utekal von, tak to aj tak bolo. Celé poobedia sme venovali športu alebo pohybu niekde vonku,“ začal rozhovor.
Futbal ho baví aj po štyridsiatke. Pre svoje deti chce byť vzorom Čítajte Ako snáď každý chlapec, aj Anton Javorka začínal s futbalom v domácich Moravanoch nad Váhom.
„Na dedinách iná možnosť v tej dobe ani nebola a Moravany mali dobré mužstvo. My sme si ako malí chlapci dokonca dávali prezývky našich hráčov z dediny, ako si teraz dávajú deti prezývky Hamšíka či Škrtela. Boli to naše idoly, takže bolo prirodzené, že sme sa všetci venovali futbalu.“
V článku sa dočítate:
- Ako sa dostal do Košíc, s ktorými vyhral titul v dorasteneckej kategórii?
- Čo ho viedlo k tomu, že časom vymenil kopačky za bežecké topánky?
- Na ktoré víťazstvá spomína rád?
- Cez koho si zohnal maratónky, ktoré boli v tej dobe najkvalitnejšie na trhu?
- Prečo mu bol dlžný kopačky Jozef Štibrányi?
- Ako vznikla myšlienka Silvestrovského behu v Piešťanoch?
- Ktorý ročník bol ohrozený a prečo?
- Komu daroval svoju víťaznú trofej a ako sa k nemu po rokoch dostala naspäť?
- Aký má ešte bežecký cieľ a ktoré sú jeho obľúbené trasy na trénovanie?
- Prečo sa s ním pri jeho rannej káve príliš neporozprávate?
Anton Javorka zaspomínal aj na to, že vďaka otcovi obuvníkovi mal medzi chlapcami na dedine veľkú výhodu.
„Vtedy futbalových lôpt na rozdávanie nebolo. Veľké boli trojflakové a môj otec mi ako obuvník robil dvojflakové futbalové lopty. V dedine som bol veľký hrdina, mohol som si rozkazovať a organizovať zápas dolného konca proti hornému koncu,“ zaspomínal Javorka. Rovnako zaujímavá bola aj jeho futbalová cesta do Piešťan.
„Keď už som mal žiacky vek, prišiel som do Piešťan, ale takým spôsobom, že som si sadol na bicykel a išiel som sa pozrieť na piešťanský futbal.
Anton Javorka (vľavo) aj s pokračovateľom v Silvestrovskom behu Piešťany Lukášom Komadelom (vpravo). (zdroj: Martina Radošovská)Videl som trénovať chlapcov, tak som sa k nim pridal a oni ma nevyhodili. Prišiel som na dva, tri ďalšie tréningy a už ma považovali za svojho. Tak som sa stal hráčom piešťanskej benjamínky.“
V Košiciach siahol na titul
V Piešťanoch pokračoval aj v dorasteneckom veku, kde vyrastal s hráčmi, ktorí neskôr hrali ligu za Trnavu.
„Boli to Dušan Kabát z Leopoldova, Jaroslav Kravárik z Piešťan a Vladimír Hagara, reprezentačný obranca Československa.“
Pred zápasom mohli byť na zábave iba do polnoci, tréner si ich prišiel aj skontrolovať Čítajte Vo futbale pokračoval Anton Javorka v drese Lokomotívy Košice. „Keď som končil na piešťanskom gymnáziu, oslovili ma dvaja páni, či by som nechcel hrávať za Košice.
