TRNAVA. Používali ho na lov. Miesto nálezu zrejme svedčí o tom, že lovci z paleolitu striehli na zver v miestach, kam chodievala piť vodu. Unikátny nález opracovaného kamenného hrotu oštepu archeológovia odhadli na 40 až 50 tisíc rokov.
Ide o doposiaľ najstarší ohlásený nález v Trnavskom kraji počas celej existencie Krajského pamiatkového úradu v Trnave. Matúš Sládok z KPÚ nám potvrdil aj to, že nálezca nepožiadal o nálezné.
O čom svedčí tento nález?
Zatiaľ je ho možné považovať len za ojedinelý, lebo podrobnejší výskum v lokalite neprebehol a takýto ojedinelý nález je najskôr pozostatkom lovu. Či už s oštepom, z ktorého pochádza hrot, trafili zver a tá s ním zabehla a nenašli ju alebo zver minuli a oštep nenašli, sa už nedozvieme. Hrot takisto mohol nebadane vypadnúť z oštepu pri presune lovcov.
Rátalo sa s osídlením v tejto časti Slovenska v tom čase?
Áno. Nížiny s dostatkom vodných tokov a zveri priťahovali vtedajší ľud.
Ako vyzerá?
Hrot má listovitý tvar, dĺžku 5,2 cm, šírku 2,7 cm a maximálnu hrúbku jeden centimeter. Je obojstranne plošne opracovaný. Vzhľadom na vek je zaujímavé, že hrot má slabú patinu, ale sú známe takto staré artefakty so slabou patinou. Artefakt je vyrobený štiepaním z pazúrika pravdepodobne severského pôvodu.
V rozhovore sa ďalej dočítate
- Sú nejaké ďalšie podobné náleziská na Slovensku,
- kto hrot objavil,
- koľko dostane za nálezné,
- čo by mal urobiť každý poctivý nálezca,
- čo "hľadači pokladov", je s nimi u nás problém.
Do akého obdobia ho možno zaradiť?
Datovanie nálezu spadá čiastočne do stredného paleolitu (kultúry micoquien a moustérien) alebo staršieho úseku mladšieho paleolitu (kultúra szeletien).
V strednom paleolite bolo naše územie osídlené neandertálcami (Homo neanderthalensis) a v staršom úseku mladšieho paleolitu okrem posledných neandertálcov už aj človekom rozumným (Homo sapiens), tzv. človekom dnešného typu.
