TRNAVA. Nápadité, veselé, melodické a zároveň edukatívne. Skĺbiť všetky tieto veličiny dohromady môže byť náročné. A keď k tomu pridáme ešte tému osobnosť slovenských národných dejín z 19. storočia, možno hovoriť aj o odvahe.
V piatok (9.12.) malo premiéru predstavenie Palárik (a to jeho teátro) v trnavskom Divadle Jána Palárika. Dôvod na vznik tejto hry bol zrejmý, okrúhle 200. výročie jeho narodenia.
Patróna divadla na Trojičnom námestí priniesol režisér Jakub Nvota v novej a originálnej podobe, ktorá zaujme aj tých, ktorým bola doteraz téma národného obrodenia vzdialená. Asi najlepšie to vystihla dramaturgička Lucia Mihálová.
„Poznám mnoho ľudí, ktorých hodiny literatúry a dejepisu doslova zaštepili proti slovenskej klasike a téme národného obrodenia. Hoci je inscenácia Palárik (a to jeho teátro) oficiálne venovaná Palárikovmu výročiu, neoficiálne by som ju chcela venovať práve týmto ľuďom, teda všetkým, ktorí pri slovách ako národ, osobnosť, obrodenie, slovenská dráma, automaticky vypínajú, lebo nečakajú, že za tým bude nasledovať čokoľvek zaujímavé.
Inscenácia Jakuba Nvotu svedčí o tom, že sa v našich dejinách vyskytli ľudia, na ktorých môžeme byť právom hrdí. Ľudia, ktorí boli oveľa odvážnejší, múdrejší a odhodlanejší ako my a ktorých príbehy môžu byť pre nás inšpiratívne aj dnes. A čím je inšpiratívny Ján Palárik? To sa v škole nedozviete, iba v divadle,“ povedala.
Nvota v trnavskom divadle vyrástol, začínal pôsobiť ako študent a teraz sa tam po rokoch vrátil režírovať svoju divadelnú hru.
