neobjaveného poetického priestoru v najstaršej časti Trnavy, kúsok od centra a ruchu mesta.. „V deväťdesiatych rokoch sa odtiaľ vyviezlo sedemdesiat nákladných áut odpadu,“ povedala pre MY-Trnavské noviny riaditeľka múzea Daniela Čambálová.
Záhrada, ktorá je v tesnom susedstve hradieb, slúžila pôvodne na hospodárske účely – pestovanie kvetov a zeleniny pre členky rádu klarisiek, ktoré kláštor v 13. storočí postavili. Keď ich v roku 1782 dekrétom zrušil cisár Jozef II., objekt prešiel do vlastníctva koruny. Až do päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia patril vojsku, konkrétne vojenskej psychiatrickej liečebni. V tom čase stáli v záhrade (za sakristiou kostola, približne tam, kde bolo teraz postavené pódium pre účinkujúcich) pitevňa a márnica.
Predchádzajúci dvaja riaditelia múzea sa snažili záhrady oživiť. Najskôr odviezli rokmi hromadiaci sa odpad, potom uzrel svetlo sveta náročný projekt rekonštrukcie areálu. Počítal so stálym javiskom a veľkými sadovými úpravami, vrátane jazierok. K realizácii nedošlo.
„V tejto podobe ani nepríde, prikláňame sa skôr k filozofii čo najväčšej flexibility priestoru,“ komentovala D. Čambálová. Záhrady sú vhodné na konanie kultúrnych a spoločenských podujatí. „Ich výhodou je, že sú ohradené. Máme predstavu multifunkčného využitia. Napríklad aj s detským ihriskom.“ Podľa riaditeľky múzea si priestor, kým by začal plniť tento svoj nový účel, vyžiada investície v podobe vybudovania sociálneho zázemia i novej sadovej úpravy.
Návštevníkov počas koncertov zaujala v záhradách aj hlboká studňa. Voda v nej nie je.. Upútal tiež môstik, vedúci „nikam“, rovno do steny kláštora. „To je veľmi dômyselný systém proti vlhnutiu objektu, zvaný anglický dvorec,“ vysvetlila D. Čambálová. V posledných rokoch pestovali v záhradách zamestnanci múzea liečivé byliny.
Dáša Ondrušková Foto: autor
