TRNAVA. Po viacerých angažmánoch v zahraničí sa vrátil odchovanec Roman Procházka minulú sezónu späť do Trnavy. Prvý rok v červeno-čiernom drese sa mu vydaril a na jeho konci zdvíhal nad hlavu svoju prvú trofej.
K jej zisku mal blízko počas svojej kariéry už viackrát, druhé miesto so Žilinou v sezóne 2011/2012, tri nevydarené postupy do pohárového finále a dve druhé miesta s bulharským Levski Sofia či dve striebra v českej lige s Viktoria Plzeň.
33-ročného stredopoliara a rodáka z Jaslovských Bohuníc priviedol domov dobrý kolektív v trnavskej kabíne, ako aj rodina. Po siedmich rokoch sa však vrátil do iného Spartaka, z akého v roku 2014 odchádzal.
V článku sa dočítate:
- Aké boli futbalové začiatky Romana Procházku?
- Ako spomína na svoje zahraničné angažmány v Bulharsku, Čechách a Poľsku?
- S ktorými slovenskými hráčmi v zahraničí pôsobil?
- Prečo sa rozhodol pre návrat do materského klubu?
- Ako vnímal Spartak Trnava po návrate?
- Čo hovorí na trénera Michala Gašparíka, s ktorým ešte hrával?
- Či veril tomu, že sa mu ešte podarí získať nejakú trofej?
- Ako hodnotí doterajšie výsledky Trnavy?
- Či je zvyknutý na kritiku od fanúšikov a ako ju berie?
- Či má ešte cieľ, ktorý by chcel vo futbale dosiahnuť?
Ako spomínate na vaše futbalové začiatky? Pochádzate z futbalovej rodiny?
Otec hrával futbal, aj keď to boli nižšie súťaže, ale k futbalu ma priviedol on. Keď som mal asi desať rokov, išiel som na výber Spartaka Trnava, kde som si postupne prešiel všetkými vekovými kategóriami až do A-mužstva.
Mali ste ako malý chlapec vzor medzi trnavskými legendami?
Chodieval som na zápasy a sledoval som Spartak Trnava, ale nemôžem povedať, že som mal nejaké konkrétne vzory medzi hráčmi. Samozrejme, pamätám si Mareka Ujlakyho či Miroslava Karhana, keď začínali vo veľkom futbale a obdivoval som ich. Dokonca sa mi s nimi podarilo neskôr aj hrať.
Radolský: Dvesto divákov na prvej lige? To je na zaplakanie Čítajte Kto z trénerov vás ovplyvnil na vašej futbalovej ceste?
Tých trénerov bolo strašne veľa, nerád by som niekoho zabudol, ale spomeniem Gabriela Kopúnka, ktorý ma ako dieťa futbalovo vychovával a prešiel som s ním veľa vekových kategórií. Potom Ivan Hucko, ktorý mi dal ako prvý šancu nastúpiť v A-mužstve. Bol trénerom dorastu a po odvolaní kouča z A-mužstva prebral tím on.
V drese Spartaka ste v roku 2011 odohrali víťazný zápas 3. predkola Európskej ligy proti bulharskému Levski Sofia, kde si vás všimli a ponúkli vám angažmán. S akými očakávaniami ste išli do Bulharska? Váhali ste pri tejto ponuke?
Pamätám si na prvý telefonát s manažérom, po ktorom som ani na chvíľu nezaváhal. Chcel som skúsiť futbal v zahraničí, navyše Levski Sofia malo obrovské meno v Európe, ale aj na Slovensku.
Bol to historicky najlepší tím v Bulharsku a keď sme proti nim hrali, bol to veľmi náročný zápas. Nad ponukou som neváhal, ale mal som 23 rokov, išlo o moju prvú zahraničnú skúsenosť, takže som bol nervózny, plný očakávaní, čo ma čaká a či to zvládnem.
Potom prišla na sezónu a pol Viktoria Plzeň, kde ste hrali v skupinovej fáze Ligy majstrov proti Realu Madrid, AS Rím a CSKA Moskva. Aká to pre vás bola skúsenosť?
