TRNAVA. Prinášame ďalší prípad z Trnavského kraja, kde sa ukázalo, že deti s poruchami učenia či diagnózami, sú pre základné školy (ZŠ) veľkým problémom, ktorý často končí iba na pleciach rodičov. Je to príbeh rodiny, ktorý zašiel tak ďaleko, že dieťa skončilo v nemocnici na jednotke intenzívnej starostlivosti (JIS).

Začiatok problémov
Andrea je matkou malého Aspergera, pri nástupe do školy však o diagnóze ani netušili. Po nástupe do školy sa začali objavovať problémy, ktoré vystupňovalo aj dištančné vzdelávanie. Chlapec absolvoval vyšetrenia. V polovici mája dostala škola posudok, mal dysgrafiu a dyslexiu. Odporučila integráciu, papiere boli škole doručené prvého júna.
Nasledovalo stretnutie so školskou psychologičkou, triednou učiteľkou, a zástupkyňou školy. "No už na prvom stretnutí sa triedna vyjadrila, že ho nechá opakovať prvý ročník a bude to mať pre syna pridanú hodnotu," dodala. Chlapec mal už vtedy psychické problémy.
V článku sa dočítate:
- Ako dopadol malý Asperger vo svojej škole?
- Prečo napokon skončil v nemocnici?
- Ako to, že na konci roka prepadol?
- Vyriešila niečo inšpekcia?
- Čo je to vlastne inklúzia?
- Ako dlho je inklúzia v školstve zákonne prijatá na Slovensku?
- Prečo nemôže každé zdravotne znevýhodnené dieťa chodiť do špeciálnej školy?
- Môže škola odmietnuť dieťa pre jeho diagnózu?
- Ak sa tak stane, ako by mali rodičia postupovať?
Rodina začala riešiť šikanu a presun na inú školu, ten však pred koncom školského roka nebol možný. "Dostali sme ponuku zo školy, že keď prinesieme papier od psychológa, že zvládne vzdelávanie v druhom ročníku, tak mu upravia známky, aby mohol prestúpiť na inú školu. Psychológ vám také potvrdenie nevydá, lebo nemá na to kompetencie," dodala Andrea.
Syn sa psychicky zosypal. "S revom sa budil a stále chcel ako sedemročný zomrieť, aby po ňom učiteľka nekričala," vysvetlila.