Župan Viskupič: Kraj potreboval zmenu. Za päť rokov sme podporili tisíce projektov

Viskupič tvrdí, že chcú pokračovať v tom, čo začali. Projektov je veľa. Od hvezdárne až po mosty.

TRNAVA. Znova sa uchádza o kreslo župana, Jozef Viskupič v nasledujúcom rozhovore prezradil, že patrí medzi jeho priority i to, ktoré sľuby považuje za splnené.

Čo vás viedlo k tomu znova kandidovať?

Z plánov, ktoré sme mali, sa podarilo mnohé naplniť. Z rôznych dôvodov, pandémia aj vojna, je toho veľa, čo dokončiť. Od zodpovednosti sa neodchádza a my ideme ďalej.

Spolu s tímom sme popri dokončení mnohých projektov za päť rokov nazbierali aj kopec skúseností, spätnú väzbu a nové nápady. Sme pripravení ich zúročiť v ďalšom období. Je preto prirodzené o dôveru obyvateľov požiadať opäť.

Ako by ste objektívne zhodnotili prvé vaše obdobie? Išlo o zmenu po Mikušovi, veľa vecí zrejme bolo potrebné dať do poriadku...

V mnohých veciach sme museli začať odznova. Župa bola neviditeľná, uzavretá pred svojimi obyvateľmi. Chceli sme sa otvoriť najmä verejnosti, aby úrad a župné organizácie tu boli pre obyvateľov.

Prišli sme s novou komunikačnou líniou, ktorá zapája aj verejnosť. Zriadili sme napríklad Participatívny rozpočet Trnavskej župy, ako inšpiráciu takzvanej dobrej praxe. Výrazne sme navýšili dotácie pre mnoho aktivít, lebo chceme podporiť každého tvorivého človeka, ktorý vie, ako urobiť niečo dobré vo svojom okolí pre komunitu či obec.

Za päť rokov sme podporili tisíce projektov v území, čo je oproti niekoľkým desiatkam podporených aktivít len symbolickými sumami za predchádzajúceho vedenia značný rozdiel. No ale hlavne, zamerali sme sa na výzvy a zámery vo všetkých oblastiach a okresoch, či už to boli opravy ciest a mostov, školstvo, sociálna starostlivosť, kultúra, alebo podpora cestovného ruchu, ktorá tu takmer neexistovala.

V akom stave bol úrad, respektíve, v akom stave ste ho po Mikušovi prevzali?

Úrad bol neflexibilný. Ako jediná župa sme mali na úrade nielen odbory, ale dokonca aj sekcie a sekčných riaditeľov, s ktorými predchádzajúci župan za zatvorenými dverami riadil župu. Snažili sme sa nájsť a motivovať schopných ľudí, aby prišli pracovať na župu a pomáhať posúvať náš kraj dopredu.

Prečítajte si tiež

Prečítajte si tiež Zmizli bez stopy. Polícia pátra po vyše 40 ľuďoch z okresu Trnava (+FOTO) Čítajte

Najviac ma mrzí, že sme nezdedili takmer žiadne pripravené projekty. Napríklad, v cyklodoprave či cestovnom ruchu sme museli začínať úplne od začiatku a zabralo nám to nejaký čas. Nehovoriac o problémoch, či notorických kauzách, s ktorými sme sa museli vysporiadať.

Či už to bolo krachujúce letisko v Piešťanoch pripravené na rozpredávanie, alebo mediálne známa kauza Čistý deň, ktorá sa odohrávala v župných priestoroch v Galante.

Čo sa podľa vás podarilo?

V prvom rade, sme museli riešiť zlé hospodárenie, keďže sme preberali župu s najvyšším dlhom zo všetkých. Vďaka rozumnému prístupu sa nám podarilo znížiť zadlženie kraja zo 47 % len na 33 %. Napriek nepriaznivým okolnostiam, ako pandémia, vojna na Ukrajine či časté striedanie vlád, momentálne vládne už štvrtá v poradí, sme nepoľavili v tempe investícií. Napríklad, opravili takmer dvakrát toľko ciest ako v predchádzajúcom období. A vďaka transparentnejšiemu verejnému obstarávaniu oveľa lacnejšie, ako v minulosti.

Podarilo sa nám výrazne pohnúť s čerpaním eurofondov, naštartovali sme výstavbu cyklotrás, rozhýbali sme cestovný ruch, a to nie len v spolupráci s letiskom, ale založili sme krajskú organizáciu cestovného ruchu, ktorá už dnes sieťuje rôznych hráčov v území a má aj vlastné produkty, ako zážitkové vlaky či cyklobusy. A to som spomenul len niektoré.

Čo naopak nie? Čo chýbalo k tomu, aby sa to dokončilo?

Prijali sme zonáciu kraja a predplatné cestovné lístky na prímestské autobusy, ktoré budú platiť od nového roka. Chceli by sme v ďalšom období dotiahnuť integráciu dopravy s Bratislavským krajom. To by vyriešilo viac problémov, ale najmä by to zvýšilo komfort cestujúcich.

Stále sa súdime s Čistým dňom o druhú našu budovu v Galante. Odmietajú nám ju vrátiť. Súd na prvom stupni rozhodol, že nám patrí. Teraz čakáme, ako rozhodne odvolací súd. Ale my neustúpime.

Tak ako v prvej budove, kde sme zriadili moderné centrum sociálnych služieb, aj tam plánujeme poskytovať sociálnu starostlivosť, lebo máme nedostatok voľných miest.

Čakal som, že rýchlejšie budeme postupovať aj vo výstavbe cyklotrás. Projektovanie, územné plány a vysporadúvanie pozemkov či hľadanie vhodného trasovania trvá veľmi dlho.

Povzbudivé však je, že sa prvé kilometre rozbehli a celkovo môžeme hovoriť o 35 kilometroch nových cyklotrás po celom kraji.

Mnohí vaši oponenti vám vyčítajú nesplnené sľuby...Najmä most v Hlohovci. Ako sa dívate na to vy?

Veľká väčšina našich záväzkov sa nám podarilo naplniť, a to najmä tie, na ktoré má dosah župa. Nešlo len o prázdne sľuby. Práve naopak, nebáli sme sa ani ťažkých rozhodnutí. Často sme išli nad rámec programových téz a dokázali sme oveľa viac. Dnes za nás hovoria konkrétne výsledky.

Komplexná rekonštrukcia mosta v Hlohovci naplno prebieha. A bude dokončená v termíne. Pre autá bude most sprejazdnený najneskôr 30. novembra tohto roka. To považujem za svoj splnený sľub.

Most bude ako nový a navyše rozšírený o plnohodnotné chodníky a cyklotrasy. Takže Hlohovčania a všetci, čo ho budú používať, dostanú novú kvalitu a bezpečnosť. To sme splnili.

Prečítajte si tiež

Prečítajte si tiež Trnavčanov otravujú potkany, sú vraj veľké ako mačky Čítajte

Nemohli sme predvídať pandémiu, vojnu ani časté striedanie premiérov. Tieto okolnosti vedia projekty veľkého rozsahu reálne brzdiť. Čo sa týka úplne nového mosta cez Váh, nikdy som nepoľavil v tlaku na ministerstvo dopravy, s ktorým intenzívne rokujeme. Posudzovanie severnej alternatívy trasovania medzi Alekšincami a Červeníkom je reálne.

Ako to vyzerá s piešťanským letiskom, podarilo sa vám docieliť to, čo ste plánovali? Viete to podložiť aj nejakými číslami?

Za zachovanie piešťanského letiska som bojoval ešte ako poslanec parlamentu. Dnes sa už dá povedať, že letisko je zachránené a „rozlietané“. Napriek pandémii, ktorá postihla leteckú dopravu celosvetovo, sa minulý rok premiérovo dostalo do prevádzkového zisku.

Máme za sebou druhý ročník úspešného festivalu letectva a práve vrcholí tretia letná charterová sezóna. Ešte aj počas septembra sa lieta na dovolenky. Z nula prepravených dovolenkárov v roku 2017 sa túto sezónu pohybujeme na úrovni 10.000.

A pri tom to nekončí. Aktuálne sme uzavreli zmluvy na servisovanie lietadiel s dvomi zahraničnými dopravcami a finišujú sa dohody o nových investíciách. Celé je to postupný proces, keďže toto nie je „úradníčina”.

Letecký biznis má svoje špecifiká a pandémia ho veľmi poškodila. Tým trpia všetky letiská. Ale my sme akcionárom štvrtého najväčšieho letiska na Slovensku. Je to unikátna infraštruktúra, ktorá má význam nie len pre Piešťany a rozvoj cestovného ruchu z regionálneho hľadiska, ale má celoslovenský strategický význam. Určite sú to pre Piešťancov a aj pre celý región dobré správy.

Čo patrí medzi vaše priority na nasledujúce roky?

Myslím, že všetky volebné programy budú musieť napokon akceptovať obrovskú energetickú krízu, ktorá sa na nás valí. Bude ťažké uvažovať o investíciách, keď sa musíme už teraz venovať úsporám energií a hľadaniu riešení, ako udržať chod sociálnych služieb, škôl či kultúrnych inštitúcií.

Našou víziou napriek tomu je prinášať nové príležitosti pre život, prácu, vzdelávanie či oddych v Trnavskom kraji. Mojou prioritou ostane zvyšovanie bezpečnosti a komfortu regionálnych ciest a mostov.

Že to myslíme vážne a nezľakneme sa výziev, sme už dokázali. Priestor na rozvoj vidím aj v zlepšovaní dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Župa aktuálne finišuje práce na novom zdravotníckom zariadení v Trnave a podobné chceme postupne otvoriť aj v ďalších regiónoch.

Ďalej chceme pomáhať aj formou cielených dotácií určených pre nových lekárov, ktorých chceme motivovať prísť do kraja.
Otvorili sme novú tému rozvoja kultúrno-kreatívneho priemyslu, a to sa netýka len ARTA Piešťany alebo Kreatívneho centra Trnava na Hlavnej 17, ale každého, kto je v tejto oblasti hľadá uplatnenie. V sociálnej oblasti je jednoznačne prioritou byť zameraný na ľudí, zvyšovať kapacity zariadení, či ide o už rozbehnuté projekty v Galante a Pastuchove, alebo úplne nové zariadenie, ktoré za 5,4 milióna eur vybudujeme v Moravskom Sv. Jáne. Vo všetkých oblastiach máme úplne konkrétne plány.

Čo by ste označili za top projekty nasledujúceho obdobia, v prípade vášho zvolenia?

Je ich veľa. Chceme pokračovať v tom, čo sme začali. Určite to je hvezdáreň a planetárium v Hlohovci, ktoré plánujeme rozšíriť a dostať medzi európsku špičku.
Úplne nová budova knižnice v Galante, ktorá bude prvou svojho druhu postavenou na Slovensku po Nežnej revolúcii. V Moravskom Sv. Jáne, ako som spomínal, postavíme nové zariadenie sociálnych služieb.

Ale chceme pokračovať aj v ambicióznom pláne opráv ciest a mostov. Rozhýbali sme cestovný ruch, v tom treba aktívne pokračovať. Letisko je bránou do regiónu, aby sme rozvíjali nie len kúpeľný turizmus, ale postupne vedeli ponúknuť zahraničnej klientele zážitky vo všetkých častiach nášho kraja.

Čo sa podľa vás osvedčilo, v čom budete istotne pokračovať?

Osvedčila sa nám spolupráca v území s aktívnymi ľuďmi, univerzitami, podnikateľskými subjektami či tretím sektorom. Chceme, aby kraj ostal pre všetkých. Budeme pokračovať v dotačných schémach, z ktorých podporujeme zaujímavé projekty po celom kraji.

A nerobí ich župa, ale priamo obyvatelia na mieste, kde žijú, pôsobia. O tom je naša predstava, ako by mal kraj aj naďalej fungovať. Vidím však, že niektorí kandidáti to chcú inak, nebodaj vrátiť späť. A rozhodne nie k lepšiemu.

Modernizujeme školy, chceme využiť európske zdroje. Aktuálne pripravujeme 30 projektov na debarierizáciu župných stredných škôl z plánu obnovy. Zmysluplnosť vidím aj v pokračovaní modernizácie športovísk pri župných stredných školách vo všetkých okresoch. V aktuálnom pláne je zaradených 13 projektov v hodnote sedem miliónov eur. Postavili sme napríklad novú telocvičňu v Gbeloch a Dunajskej Strede, ďalšiu plánujeme v Senici. No stále to nie je dosť, pretože zdedený investičný dlh je aj v tejto oblasti obrovský. Spomínal som už cyklotrasy, v tom sme sa rozbehli, a máme teda na čo po voľbách nadviazať.

Čo súčasné kompetencie župy, sú dostatočné?

Jednoznačne nie sú dostatočné. Na to dlhodobo upozorňujem aj z pozície predsedu združenia samosprávnych krajov SK 8. Akcieschopnosť žúp sa potvrdila počas pandémie aj vojny, keď sme nahrádzali činnosť okresných úradov.

Aj preto navrhujeme presun úloh okresných úradov v sídle kraja na župy. V presadzovaní týchto návrhov by sme chceli pokračovať aj po voľbách. Z úrovne samospráv vidíme mnohé veci, ktoré by sme vedeli robiť lepšie.

Kde, pri akých projektoch, rozhodnutiach sú závislé od štátnej moci?

Pri všetkých, pretože župy sú finančne závislé na jedinom zdroji daňových príjmov, ktorým je podiel na výbere dane z príjmov fyzických osôb.
No a práve na tento zdroj opakovane siaha vláda a parlament bez konzultácie a kompenzácie. Ak k tomu pripočítame jednostranné zvyšovanie výdavkov, napríklad na dofinancovanie škôl, teraz zvyšovanie stavebných materiálov či nákladov na energie, tak poskytovanie verejných služieb je v reálnom ohrození. A to ani nehovorím o rozvojových investíciách.

Ste za väčšie právomoci v župách? Čomu všetkému by to vedelo pomôcť?

SK 8 už dlhý čas volá po reforme verejnej správy. Jej súčasťou musí byť prerozdelenie kompetencií medzi obce, kraje a vládu. S tým následne súvisí zmena financovania samosprávnych krajov. Navrhujeme, aby bolo viaczdrojové, teda stabilnejšie a predvídateľnejšie.

V rámci nového nastavenia máme záujem stať sa reálnym koordinátorom územného plánovania a regionálneho rozvoja, podporovať malých a stredných podnikateľov, ako aj tvoriť životné prostredie.

Výsledky regionálnych volieb 2022