ápaycov bez toho, aby sa v priebehu piatich rokov väzby začalo riadne súdne pojednávanie pred senátom krajského súdu, minister i jeho hovorca sa viackrát vyjadrili, že aj táto kauza dokazuje neopodstatnenosť zotrvania tejto inštitúcie v Trnave.
„Všetkých sudcov na krajskom súde hodili týmito slovami do jedného vreca,“ konštatoval A. Jaček. Nespokojnosť ministra má podľa jeho slov pravdepodobne korene v inom, ako v prípade prepustenia pápayovcov. Minulý rok Daniel Lipšic totiž musel ustúpiť rozhodnutiu poslancov parlamentu, ktorí neschválili zrušenie trnavského krajského súdu tak, ako to navrhovalo ministerstvo spravodlivosti. Projekt optimalizácie slovenského súdnictva vtedy počítal so zrušením krajského a dvoch okresných súdov v trnavskom regióne. Poslanecký zbor vypočul aj argumenty odbornej verejnosti zo súdov, vysokého školstva i štátnej správy a samosprávy. Z toho potom vyšlo rozhodnutie v Trnave „kraj“ ponechať a nezlučovať ho do jedného celu s Nitrou.
„Minister,“ uviedol A. Jaček, „začal dosť ofenzívnu kampaň proti nám už pred niekoľkými mesiacmi, keď prepustili prvého pápayovca. Hovoril o nespôsobilosti Trnavy robiť tzv. ťažkú agendu. Tento dôvod ale pôvodne pri rozhodovaní, či v Trnave bude alebo nebude krajský súd, nikdy nefiguroval. Až teraz.“ Postoj Daniela Lipšica primäl všetkých tridsiatich sudcov Krajského súdu v Trnavu k vydaniu vyhlásenia, ktoré poskytli médiám v piatok predchádzajúceho týždňa. V ňom sa uvádza, že v každom právnom a demokratickom štáte je princíp kolektívnej viny neprípustný a sudcovia sú znepokojení, ak je naznačovaný ústami ministra. Ak ministerstvo dodatočne verejnosti podsúva argument, spochybňujúci odbornosť, považujú to za účelové.
„Najväčším problémom justície v súčasnosti sú prieťahy v súdnom konaní. Podľa štatistík Krajský súd v Trnave má takýchto vecí najmenej zo všetkých krajských súdov na Slovensku,“ píše sa vo vyhlásení sudcov z Trnavy.
Dáša Ondrušková