Kopačky vymenili za píšťalku. Otec aj syn spolu rozhodujú zápasy

TRNAVA, V amatérskych súťažiach je možné vidieť viaceré rarity, jednou z nich je, keď si otec zahrá po boku svojho syna. O to zaujímavejšie je, keď sa po boku stretnú v rozhodcovskej úlohe. Miroslav Zahurančík (69) a jeho syn Marián Zahurančík (44) spoločne pôsobia v súťažiach Oblastného futbalového zväzu Trnava.

Miroslav Zahurančík v decembri oslávi okrúhlych sedemdesiat rokov a v oblasti je vekom najstarším arbitrom. Rozhodcovskú píšťalku okúsil po prvýkrát v roku 1974 a je pri nej dodnes, s výnimkami niekoľkých sezón, počas ktorých dal prednosť trénovaniu.

S futbalom začínal ako šesťročný v rodných Piešťanoch. „Dlhé roky som tu hrával, vtedy sme sa v lige stretávali so súpermi ako Zlaté Moravce, Sereď či Dunajská Streda,“ začal rozhovor Zahurančík st., ktorý kedysi hrával aj „sálovku“. Keď zavesil kopačky na klinec, začal sa venovať trénovaniu a pôsobil napríklad pri rezerve Piešťan, v Sokolovciach, v Ostrove či v Krtovciach.

„Futbalu sa venujem celý svoj život. Premýšľal som aj nad skončením, ale syn sa ma pýta, čo budem robiť doma,“ vysvetlil Zahurančík st., ktorý vtipne dodal, „na začiatku súťaže ma začalo bolieť koleno, celý týždeň som si ho mastil, aby som mohol cez víkend behať na zápasoch, teraz je koniec súťaže a koleno ma nejako nebolí.“

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Veľký bodový náskok v tabuľke a netradičné oslavy. Čakajú Šulekovo po sezóne zmeny v kádri? Čítajte 

„Hovorím mu, že celý týždeň ako dôchodca ani nevie, aký je deň, ale takto aspoň vie, že je sobota a nedeľa, lebo ide pískať,“ pokračoval jeho syn Marián Zahurančík, ktorý v decembri oslávi 45. narodeniny. K futbalu ho priviedli rodičia, otec futbalista, mama sa venovala atletike. „Ešte nevedel chodiť a už bol na štadióne, kde sme s manželkou dennodenne trávili čas, keďže ona behávala za Sláviu Trnava,“ vysvetlil Zahurančík st.

Občas majú aj výmenu názorov

Jeho syn začínal s futbalom tiež v rodných Piešťanoch, kde si prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami až po dorast. „A-mužstvo hrávalo vtedy druhú ligu a bolo mi povedané, že na tú som neadekvátny, tak sme sa s klubom rozlúčili. Ako hráč som potom prešiel Madunicami, Moravanmi nad Váhom, Sokolovcami, Ostrovom, Trebaticami či Krakovanmi, takže Piešťanský okres a okolie mám pochodené,“ dodal Zahurančík ml. Svoju aktívnu futbalovú činnosť ukončil v 32 rokoch v Krtovciach, pretože ho limitovalo zranenie kolena.

Miroslav Zahurančík (zdroj: Martina Radošovská)

„Vyzeralo to na plastiku kolena a už to jednoducho nešlo. Pri futbale som však chcel zostať aj ďalej, odmalička som vyrastal na futbalovom štadióne a nevedel som si predstaviť, že teraz budem tráviť víkendy doma na záhradke. Musel som byť pri nejakom športe,“ vysvetlil s úsmevom syn, ktorého trénovanie nelákalo.