Hoaxy môžu ľudí môžu nielen vystrašiť, ale spôsobiť aj stres, či znepokojenie. Falošné správy taktiež často narúšajú dôveru v štátne inštitúcie alebo opatrenia, ktoré realizujú.
Nebezpečenstvo takýchto informácií spočíva aj v tom, ak ľudia ich obsahu uveria a začnú aplikovať rôzne odporúčania (napríklad ako prevenciu proti ochoreniu).
Obzvlášť nebezpečné je, ak sa šíria v uzatvorených skupinách na sociálnych sieťach, v diskusiách alebo súkromných správach užívateľov.
(zdroj: freepik.com)Hoaxy šírili aj návrat delfínov do Benátok
V súvislosti s koronavírusom sa falošné správy začali objavovať takmer okamžite po jeho potvrdení. Išlo napr. o informácie o pôvode koronavírusu, správy o uzatváraní hlavného mesta SR, o preventívnych opatreniach, ako sa chrániť pred vírusom, či správy o návrate delfínov do Benátok.
Podľa výsledkov prieskumu realizovaného Fakultou masmediálnej komunikácie UCM v Trnave (FMK) počas prvej vlny pandémie COVID-19 na vzorke 430 respondentov sa takmer 80%z nich stretlo s falošnými správami. Hoaxy dokázala identifikovať iba približne polovica respondentov. Takmer 38%nevedelo, že ide o hoax, ale obsah informácií im bol podozrivý. 10% oslovených nedokázalo identifikovať, že ide o falošnú správu a dozvedeli sa o tom až dodatočne. Skoro každému druhému respondentovi (47 %), ktorý sa v súvislosti s koronavírusom stretol s hoaxami, spôsobilitieto správy znepokojenie. Pätina respondentov (20,6%) začala kvôli hoaxom pochybovať o správnosti krokov realizovaných kompetentnými orgánmi v boji proti koronavírusu.
(zdroj: freepik.com)Ako nenaletieť hoaxom
Zdieľanie neoverených informácií je jedným z predpokladov šírenia falošných správ – najmä v prostredí sociálnych sietí je preto dôležité správať sa zodpovedne a obozretne.
Pred dezinformáciami je možné sa chrániť napríklad dodržiavaním týchto zásad:
- čerpať informácie zo serióznych a dôveryhodných médií,
- preveriť si médium - kto za ním stojí a kto ho financuje,
- preveriť si autora obsahu – či vôbec existuje,
- zamerať sa na zdroje informácií – napr. či obsah obsahuje vyjadrenia expertov a o koho ide,
- porovnať si, ako o danej udalosti informujú iné médiá,
- preveriť si obrazový materiál, ktorý dokáže silne zapôsobiť a manipulovať– či nie je zámerne upravený, použitý v inom kontexte a pod.,
- zvážiť zdieľanie problematických obsahov na sociálnych sieťach,
- falošné správy ohlasovať a upozorniť na ne priateľov.
(zdroj: pexels.com)Problematike sa aktívne venuje aj FMK UCM, ktorá má od tohto roka novoakreditovaný doktorandský študijný program zameraný na výskum dezinformácií a mediálnej gramotnosti. Téma falošných správ, kritického myslenia a rôznych foriem propagandy je však súčasťou aj ďalších študijných programov.
Fakulta je tiež súčasťou medzinárodného projektu CEDMO na overovanie faktov. Jeho cieľom je zrýchliť a zefektívniť overovanie faktov s využitím umelej inteligencie, ako aj odhaľovať, skúmať a znižovať šírenie tzv. informačných porúch vrátane dezinformácií.
Mgr. Peter Krajčovič, PhD.
Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave
