TRNAVA. Napriek tomu, že takmer celú svoju futbalovú kariéru odohral v spartakovskom drese, prvú trofej nadvihol nad hlavu až teraz, po víťazstve nad Slovanom v Slovenskom pohári. Pozápasové rozhovory začínal slovami: „Ja som doteraz ešte nič nevyhral. Neviem, čo mám robiť.“
Kapitánsku pásku, ktorú takmer celú sezónu nosil na ruke, prenechal vo finále Martinovi Škrtelovi a v rozhovoroch len vtipne prehlásil: „Ja som mu to pripravil a on, námorník, to iba doklepol.“
V článku sa dočítate:
- Ako Martin Mikovič spomína na svoje futbalové začiatky.
- Prečo sa rozhodol pre angažmán v Poľsku a čoho priviedlo späť do Spartaka?
- Aká bola jeho reakcia, keď sa dozvedel, že bol jedným z hráčov, ktorých tréner Hrnčár nechcel vo svojom tíme?
- Ako vnímal príchod Michala Gašparíka a čo so sebou nový tréner priniesol do kabíny?
- Ako sa pozerá s odstupom času na finálový zápas a prečo už myslel na penalty?
- Dokedy oslavoval so spoluhráčmi?
- Ako si užíval pozornosť médií a celej futbalovej verejnosti?
- Či to má ako Trnavčan ťažšie s domácimi fanúšikmi?
- Ako sa snaží podporovať Dobrivoja Rusova, ktorý má náročné obdobie?
- Aká bola jeho reakcia, keď prišiel tréner s myšlienkou dať na finále kapitánsku pásku Martinovi Škrtelovi?
Spartak vybojoval Slovenský pohár po štyroch rokoch. Naposledy to bolo na štadióne v Nitre, keď porazil Žilinu v dramatickom penaltovom rozstrele. Toto víťazstvo je však pre Trnavu o niečo cennejšie, pretože vo finále zdolala Slovan, navyše na jeho pôde. Tentokrát pri tom nechýbal ani Trnavčan MARTIN MIKOVIČ (31).
V poslednom ligovom zápase so Žilinou si pripísal 200-tý ligový štart v trnavskom drese.
Ako spomínate na vaše futbalové začiatky? Pochádzate z futbalovej rodiny?
Začínal som asi ako každý chlapec. Mal som sedem, možno osem rokov, keď sme u nás na Linčianskej hrávali futbal pred barákom. Všimol si ma tam jeden sused, ktorý mi ponúkol možnosť prísť na tréning do Spartaka, a odvtedy som v klube. Otec hrával futbal na amatérskej úrovni, ale keď si zranil koleno, skončil.
Mali ste ako malý chlapec vzor medzi trnavskými legendami?
Jasné. Keď hrávali Miroslav Karhan, Marek Ujlaky či Vladimír Kožuch, vtedy som im chodil podávať lopty. Marek Ujlaky bol neskôr mojím trénerom v B-mužstve a za mužov som ešte dokonca hrával aj s Vladom Kožuchom. To boli hráči, na ktorých som sa chodil pozerať na štadión.
Alex Iván: V zimnej príprave som sa pozbieral hlavne v hlave Čítajte Kto z trénerov vás ovplyvnil na vašej futbalovej ceste?
Najväčšiu radosť z futbalu aj s mojimi spoluhráčmi sme mali za Emila Brunovského, ktorý nás viedol v žiakoch, v doraste to bol zas nebohý Milan Malatinský.
V drese Spartaka ste strávili celú kariéru, až na tri sezóny v poľskom klube Termalica Nieciecza. Nemali ste občas nutkanie, že zmeníte dres, posuniete sa inam? Mali ste aj ponuky z iných klubov?
Ponuky boli, ale vždy sa mi to dostalo do uší iba z klubu, nešlo o nič oficiálne. Skôr to boli len také „pytačky“. Vyvrcholilo to však odchodom do Poľska, kedy sa to vo mne zlomilo, že je správny čas na zmenu. Vo futbale som v tom období skôr stagnoval, moje výkony neboli ono a aj v klube mi bolo povedané, že by bolo lepšie sa rozísť. Preto som prijal ponuku z Poľska a neľutujem to. Tri a pol roka vonku mi toho dalo dosť do života.
Michal Gašparík: Bolo to niečo, čo tréneri často nezažívajú Čítajte Hovoríte, že túto skúsenosť neľutujete. Prinieslo vám teda toto pôsobenie to, čo ste od neho očakávali?
Bola to pre mňa nová skúsenosť, pretože som po prvýkrát odchádzal od rodičov, brata, kamarátov a priateľky. Zo začiatku to bolo ťažké, ale pomohli mi lepšie sa aklimatizovať slovenskí chalani. Bolo nás v klube zo Slovenska sedem a vytvorili sme takú väčšiu rodinu. Neskôr sme v Poľsku bývali spoločne s priateľkou, dalo nám to veľa do života, ale aj do vzťahu, takže to splnilo všetko, čo som chcel.
S akými hráčmi zo Slovenska ste v Poľsku pôsobili? Ste s nimi v kontakte aj dnes?
Boli tam Samuel Štefánik, Patrik Mišák, Roman Gergel, Dávid Guba, Ján Mucha a Dalibor Pleva, ktorý neskôr odišiel. Máme s chalanmi spoločnú skupinu, cez ktorú občas komunikujeme, ale väčšinou si s nimi píšem súkromne. Kontakty však udržujeme.
Martin Mikovič v pohárovom zápase so Slovanom (zdroj: Lukáš Grinaj)Počas vášho pôsobenia v Poľsku vyhral Spartak Trnava ligu aj pohár. Nemrzelo vás, že ste neboli v klube pri týchto dvoch významných míľnikoch?
