Rušňovodič Boris Dzíbela z Bučian neďaleko Trnavy hovorí o nástrahách svojej práce . Vysvetlí, ako sa k nej dostal a čím všetkým si musí vodič prejsť, aby zvládol riadiť rušeň.
Ďalej sa dočítate
- Akú zodpovednosť majú za vlak rušňovodiči.
- Čo môže zvýšiť záujem o prácu v rušni.
- Kde sa dá stretnúť s kvalitnou úrovňou železníc.
Ako ste sa dostali k práci rušňovodiča? Máte v obci železničnú stanicu?
K práci rušňovodiča som sa dostal prostredníctvom Strednej priemyselnej školy dopravnej v Trnave, na ktorej som v rokoch 2012-2016 študoval. Môj študijný odbor sa venoval, okrem iného, aj železničným zabezpečovacím systémom, a to bol vlastne môj prvý kontakt so železnicou.
Počas štúdia sme museli absolvovať prax na železničných staniciach, a tam ma fascinoval ten obrovský kolos, ktorý jazdí po koľajach – vlak. Čo sa týka železničnej stanice v Bučanoch, tak v roku 1983 bola železničná zastávka v Bučanoch zrušená.
Ako sa človek stane rušňovodičom? Treba aj nejakú autoškolu?
Predtým ako rušňovodič začne vykonávať svoju činnosť, musí absolvovať prísnu lekársku a psychologickú prehliadku. Ďalej pokračuje do internátneho teoretického kurzu, ktorý trvá asi polroka. Tam sa oboznamuje so všetkými predpismi, s konštrukciou a prevedením rušňov. Musí poznať mechanické časti, elektrické obvody a podobne.

Tento kurz je ukončený záverečnou skúškou, po ktorej nasleduje takzvaný jazdný zácvik. Spočíva v tom, že „rušňovodič – kandidát“ jazdí v prítomnosti skúseného rušňovodiča. Učí sa brzdiť vlak a svoje teoretické poznatky uplatňuje v praxi.