TRNAVA. Je rodená Trnavčanka, vyrastala na Družbe, teraz žije na Prednádraží. Zuzana Bošnáková iba prednedávnom oznámila, zatiaľ ako posledná, kandidatúru na post primátorky Trnavy v najbližších komunálnych voľbách, ktoré budú už v jeseni. Jej otec, Štefan Bošnák, bol dlhoročným primátorom Trnavy od roku 1994 až do 2008.
Aj to, čo povedal na jej rozhodnutie, aké má vzťahy so súčasným primátorom Bročkom, čo podľa nej zlyháva a ako by riešila najpálčivejšie problémy mesta, sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.
Zrejme pre väčšinu Trnavčanov je známy váš otec, Štefan Bošnák, ktorý stál na čele Trnavy štyri funkčné obdobia. Ako prvýkrát zareagoval na vašu kandidatúru? Nevaroval vás?
Keď ma viacerí oslovili s tým, aby som išla kandidovať, samozrejme, išla som za ním po radu. Diskutovali sme spolu, prebrali sme to z viacerých pohľadov. Myslím, že to vnímal v dvoch rovinách – ako otec a ako primátor. Takže mi odporúčal, aby som si to dobre premyslela a nech bude moje rozhodnutie akékoľvek, podporí ho.

Váš otec sa stal po prvýkrát primátorom, keď ste mali osem rokov. Aké to bolo byť dcérou primátora?
Z prvej kampane si pamätám, že sme doma v obývačke balili materiály, ktoré sa potom schránkovali. Ale asi som to veľmi neprežívala. Ocino bol pre mňa v prvom rade ocinom a jeho zamestnanie bolo, že je primátor. Brala som to úplne normálne. Mamina chodila do práce veľmi skoro, dochádzala do Špačiniec, takže ocino nám často robieval ráno raňajky či desiatu a potom peši odišiel do práce a my sme išli do školy. Bol to normálny rodinný život, so všetkými radosťami a starosťami. V lete sme išli na rodinnú dovolenku a chodievali sme pomáhať starým rodičom.
Vedeli by ste objektívne zhodnotiť pôsobenie vášho otca na pozícii primátora?
Objektívne ho viem zhodnotiť z faktov. Mesto preberal po komunizme zanedbané a s veľkými problémami. Samospráva sa ešte len budovala a nastavovali sa aj zákonné či finančné mantinely, ako majú mestá a obce fungovať. Trnavu viedol v čase mečiarizmu a neskôr aj tvrdých Dzurindových reforiem. Takže keď sa pozrieme na fakty, určite bol v rámci podmienok, ktoré boli, mimoriadne úspešný primátor.
Do Trnavy získal viaceré investície a významných zamestnávateľov, po prebratí zriaďovateľských kompetencií v školstve sa prioritou stali rekonštrukcie materských a základných škôl. Vybudoval sa obchvat mesta, autobusová stanica, okružné križovatky a množstvo parkovísk. Trnava pod jeho vedením bola najlepšie hospodáriacim mestom v SR. Za budovanie a rozvoj samosprávy dostal aj štátne vyznamenanie. Takže to, myslím si, hovorí za všetko.
Je niečo, v čom by ste chceli naňho v prípade vášho zvolenia nadviazať?
Otec vždy po voľbách hovorieval: Doteraz to bola volebná súťaž, kde mal každý nejaký svoj dres – či stranícky, alebo nestranícky. Teraz si však všetci, čo sme zvolení, musíme spoločne obliecť dres Trnavy a pre ňu spoločne pracovať.

Čo vás osobne viedlo k tomu, že ste sa rozhodli kandidovať?
Myslím si, že Trnava je zrelá na zmenu. Zmenu komunikácie, priorít a štýlu vedenia mesta. Toľko sľubovaná otvorená komunikácia sa zmenila na nekritický marketing a ten, kto má iný názor, býva znevažovaný.
Nerozbehli ste kandidatúru neskoro?
Myslím si, že je stále dostatok času pokračovať v stretávaní sa s ľuďmi a v počúvaní, čo ich trápi a čím žijú, tak, aby som neskôr v úrade riešila to, čo ich skutočne zaujíma a čo pokladajú za dôležité.

Ako vnímate vyhlásenie jedného z protikandidátov Bročku, postaviť jedného silného kandidáta, akési primárky, išli by ste do toho?
Oceňujem každú snahu hľadať to najlepšie pre Trnavu a určite sme otvorení rôznym formám spolupráce. Čas ukáže, aká forma to bude. Celú našu kampaň budeme priebežne vyhodnocovať. Preto to teraz nie je pre mňa otázkou dňa. Otázkou dňa pre mňa je, ako ľudia veci vnímajú a čo v Trnave potrebujú a chcú.
Čo podľa vás súčasnému vedeniu samosprávy chýba?
Slušná komunikácia. Ľudia s iným názorom a pohľadom na veci, ako má mesto, sú urážaní a zosmiešňovaní. Každý z nás je jedinečný, a tak má trochu iný pohľad na veci. No každý z nás si zaslúžime úctu, rešpekt a aj vypočutie. Ako druhú vec vnímam celú oblasť sociálnej politiky.
Tá je pre mesto, zdá sa, na poslednom mieste. Zachováva sa len akýsi status quo. Žiadne veľké projekty, vízie, inklúzia. Populácia nám starne a budeme sa musieť o ňu postarať. Zároveň žijeme veľmi turbulentné časy – pandémia, vojna. To sú ďalšie výzvy v tejto oblasti. Pomoc slabším a sociálne služby sa preto musia stať našou prioritou, a to nie len deklarovanou, ale reálnou.

Je niečo, s čím ste, naopak, spokojná?
Posledné roky mohla Trnava napredovať len preto, že mala dobre vybudovanú základnú infraštruktúru a finančnú kondíciu, ktoré boli vytvorené v predošlých obdobiach. Myslím si, že sa vcelku dobre rozbehla oblasť prezentácie mesta a cestovný ruch, zaujímavé sú určite GPS hry, ako Mocný opasok či Škriatkovo kúzlo.
Môžete vymenovať vaše priority?
Komunikácia, sociálne služby, doprava. Tie tu dobre nefungujú.
Ktoré problémy Trnavy by ste označili za najpálčivejšie?
Ako v každom meste, je to doprava. Prax posledných rokov nám jasne preukázala, že žiadne náplaste nefungujú, treba vyvinúť maximálne úsilie na realizáciu južného obchvatu a západného dopravného prepojenia mesta. To sú naozaj veľké výzvy a stratili sme už veľa času.
Poznáte sa s primátorom Bročkom?
Osobne sa s ním nepoznám, boli sme na viacerých spoločných akciách, ale nerozprávali sme sa spolu.
Čo si na ňom ceníte? A čo, naopak, vám na ňom prekáža?
Pozitívne je asi to, že sa mu podarilo zaangažovať viacej mladých do diania v meste. No a na druhej strane, mnohí nevnímajú štýl komunikácie mesta veľmi dobre.
Takže súčasné vedenie podľa vás zlyháva najmä na komunikácii?
Áno. Komunikácia s občanmi, ďalej sociálne služby a veľké riešenia pre dopravu. V tejto oblasti ako najväčšie zlyhanie za ostatné obdobie považujem verejné obstarávanie na mestskú autobusovú dopravu a štýl zavádzania rezidenčného parkovania.
Čo si o ňom myslíte? Je rezidenčné parkovanie správny krok?
Je to služba, ktorej sa asi nevyhne žiadne mesto, ale treba ju uchopiť inak, ako sa to podarilo Trnave. Parkovanie pre návštevy je neúnosne predražené a chýba nevyhnutná infraštruktúra.
V nových lokalitách s rezidenčným parkovaním chýbajú parkovacie automaty a tie, ktoré sa aktuálne montujú ako náhrada za staré, vykazujú veľkú chybovosť. Na mňa pôsobí ako ušité horúcou ihlou. Je to rýchlo. Ľudia to nemali odkomunikované. Motoristi sú rovnako obyvatelia Trnavy. Aj parkovacia politika má slúžiť občanom.
Mesto sa nedá nafúknuť, dopyt po parkovacích miestach prevažuje nad ponukou. Čo s tým? Parkovacie domy? Do zeme či poschodové?
Toto je veľká téma. Treba k nej treba pristupovať komplexne a zároveň individuálne podľa jednotlivých oblastí. Treba sa zamyslieť nad tým, kde zmiznú autá vytlačené zo sídlisk, a okrem regulácie spoplatnením sa zamerať na dobudovanie chýbajúcich parkovacích kapacít. Pre mesto je skôr udržateľné budovanie jednoduchých montovaných parkovacích domov, ktoré by mohli pribudnúť na viacerých sídliskách i v dotyku s centrom.

Južný a západný obchvat, mesto prebralo iniciatívu. Ako by ste vy vyjednávali so štátom (SSC) a presvedčili ho, aby dôležité projekty v Trnave a jej okolí realizoval čo najskôr?
Ešte pred nástupom tohto vedenia mesta sa štátu – na náklady Trnavy – predložila prvotná štúdia. Za posledných 8 rokov sa však v tomto smere neuskutočnil významný posun, takže nejaké terajšie prebratie iniciatívy nevnímam ako dostatočné. V týchto záležitostiach musí byť primátor priamym aktérom intenzívnych a častých rokovaní.
Tu je cesta jednoznačná – snažiť sa stále štátu pripomínať, lobovať za tieto záležitosti mesta na všetkých príslušných orgánoch štátu. Zároveň je nevyhnutné pripomenúť, že Trnava – ako asi posledné krajské mesto a k tomu významný uzol ekonomický, dopravný, kultúrny či historický, nemá ešte dokončenú túto nevyhnutnú cestnú komunikáciu.

Máte nejaký plán, ako spružniť dopravu priamo v Trnave?
Našej doprave výrazne pomôže len južný obchvat a západné prepojenie. Pred pár týždňami sa síce objavila marketingová štúdia premostenia železnice v priestore za autobusovou stanicou. Ale toto by som nevnímala ako riešenie. V mnohom by pomohlo aj budovanie záchytných parkovísk a zatraktívnenie MAD na odľahčenie dynamickej dopravy.
A čo dane? Ich prudké zvýšenie narobilo zrejme najviac nepriateľov súčasného vedenia. Primátor ho ospravedlňuje progresom mesta. Zachovať financovanie projektov a ponechať súčasné sadzby, alebo by ste ich znížili?
Zvýšenie daní bolo drastické a ľudia to veľmi pocítili. Vo veľkej miere sa to dotklo aj podnikateľských subjektov, ktoré tu vytvárajú hodnoty a dávajú ľuďom prácu. V kombinácii tejto dane s daňou za ubytovanie, parkovaním a rastúcimi poplatkami za odpad sa Trnava stáva pomerne drahým miestom pre život.

Celá táto oblasť a jej dôsledky si žiadajú predovšetkým dôkladnú analýzu, a to aj vzhľadom na aktuálnu komplikovanú situáciu v súvislosti s rastom cien energií, pandémiou, vojnovým konfliktom a utečencami. Rozhodne by som však žiadne ďalšie zdražovanie nepodporila.
Má podľa vás Trnava dosť bytov a podmienok pre bývanie?
Máme hlavne málo mestských nájomných bytov, aby sme mohli pomôcť naštartovať život ľuďom s nižšími príjmami a mladým rodinám. Za posledné obdobie nepribudla žiadna nová mestská bytovka.
Prečo podľa vás ľudia opúšťajú Trnavu?
Nemyslím si, že ľudia opúšťajú mesto húfne. Ak niekto odchádza, tak za nižšími životnými nákladmi (ceny nehnuteľností a dane) alebo pre lepšie pracovné príležitosti.
Čo sídliskám vo všeobecnosti chýba?
Aktuálne najviac počúvam od obyvateľov o nedostatočnej údržbe zelene, stromov, ciest a chodníkov. Zdá sa, že aj novovybudované investície nemá kto systémovo udržiavať.
Ľudia v uliciach mi však aj spomínajú nedostatok miest v škôlkach, zanedbané cintoríny či detské ihriská. Myslím si, že vždy je čo robiť, a keďže je mesto živý organizmus a stále sa vyvíja, tak sa neustále objavujú nové a nové výzvy.
Koniarekova, mesto kupuje minisídlisko od železníc za 1,3 milióna eur. Schvaľujete to alebo by ste to riešili inak?
Na to, aby mesto mohlo na tomto sídlisku vykonávať údržbu a kosenie ako na ktoromkoľvek inom sídlisku v Trnave, nemuselo pozemky priamo vlastniť. V minulosti boli prerokované viaceré alternatívy zámeny mestských pozemkov so železnicami.
Odkúpenie na splátky za takúto vysokú cenu naviac zaťaží budúce rozpočty mesta.
Aký máte názor na City Arenu a jej spor s mestom?
Tento spor považujem za zbytočný, podaná žaloba bola podľa mňa nevyhrateľná a mesto to stálo zbytočne 100 000 eur.
S akým platom by ste sa uspokojili ako primátorka?
Plat primátora je stanovený legislatívnymi normami. Poslanci môžu nad stanovené minimum plat primátora navýšiť. Je to v ich rukách. Ja toto veľmi neriešim.