Milan Lešický dostal zo Spartaka maximum a k futbalu sa ešte vráti, lebo je na ňom závislý

Zachránil Spartak, ale nepodarilo sa muz vrátiť ho na vrchné priečky tabuľky. Mrzí ho, že sa do hľadiska nevrátili diváci, ktorí sú podľa neho najlepší na Slovensku. Milan Lešický po zápase s Dubnicou v Spartaku skončil, presne tak ako avizoval. Vrátil sa

do Prahy, kde žije so svojou rodinou a na záver sme ho požiadali o zhodnotenie uplynulého ročníka našej najvyššej futbalovej súťaže.

* Zmluvu ste mali iba do konca sezóny a už dávnejšie ste načrtli, že viete prečo končíte. Môžete objasniť dôvody?
- Už pri uzatváraní zmluvy som mal podmienku, že končím 30.6.2005. Pán Bachratý mi už vtedy ponúkal opciu či dlhšiu zmluvu. Nechcel som sa viazať a stať sa závislým, že niečo musím robiť. Ale aj preto, že životnosť slovenských trénerov je v priemere 8 – 9 mesiacov, čo nie je dobré pre slovenský futbal. Možno to znie nepravdivo, ale ja nerobím futbal len pre peniaze. Mňa musí futbal baviť. A keď mám pocit, že to tak nie je, tak idem od toho preč. Celý život som bojoval, aby som bol v určitom veku aspoň trochu nezávislý a hrozím sa myšlienke, že by som v tomto futbale a v tomto veku bol. Nezávidím trénerom, ktorí majú ešte 20 rokov práce pred sebou.
* Zunoval sa vám futbal ako taký, alebo nemáte chuť pôsobiť v tom slovenskom?
- Poviem to veľmi všeobecne a vôbec nemierim na Trnavu. Nie som nadšený pomermi v našom klubovom futbale. Vychádzam však z toho, že kto chce v púšti prežiť, musí tam vedieť žiť. Kto v džungli, tak platí to isté, ale už musí žiť ináč ako na púšti, lebo zahynie... Naše kluby majú mnoho spoločné, ale aj svoje špecifiká. Futbalový tréner na Slovensku nemá v žiadnom klube dominantné postavenie a počas krátkeho pôsobenia prakticky nemôže nič zmeniť. Od začiatku je v obrannom postavení, lebo vie, že pri troch prehrách po sebe má štyri schody z piatich namydlené. Ten piaty mu kedykoľvek namydlia hráči, ktorí nikdy nezoberú za prehry veľkú časť zodpovednosti. Keď sa v rýchlom slede menia tréneri, tak hráči, ktorí to spôsobili zostávajú mnoho sezón. Trénera sa nikto nezastane, nemá žiadne istoty. Keď mu začne prihorievať a to sa stáva pri našich hráčoch s pravidelnou istotou, tak už netvorí, už sa len bráni. Stáva sa hračkou v rukách iných. Táto pozícia mi nevyhovuje a takto to funguje takmer všade na Slovensku. Niekde lepšie niekde horšie. Niekde surovšie, niekde jemnejšie. Na druhej strane mať úspech na Slovensku nie je až taká ťažká vec. Keď to trochu pritiahnem za vlasy, tak obrazne poviem, že keď tréner vie, má talent a dosť skúseností, tak niektoré kluby môže trénovať telefonicky z obývačky. Ale tam tiež nie je žiadny progres. Ja mám sen o klube, ktorý by systematicky kráčal každý rok o schodík vyššie. Ktorý by zvládol nevyhnutné krízy bez straty kytičky. Slovo systém a poriadok podtrhujem. A neznášam živelnosť. Ani to, že futbal sa hrá len v nedeľu. Tá je predsa len žatvou toho, čo sme v týždni a dlhodobo zasiali.
* Futbal je síce medzinárodný fenomén, ale v každej krajine má svoje špecifiká. Aký je ten slovenský? V čom je dobrý a v čom zlý?
- Treba povedať, že ani v zahraničí to nie je až také ideálne. V niektorých krajinách slúžia tréneri v plnej úcte dlhé roky. Prežijú aj veľké pády. Od severu po juh, teda od zimy do tepla je to kreslo krehkejšie, horúcejšie. Už som naznačil postavenie slovenského trénera. Súčasný slovenský futbal je v prvom rade chudobný. Okrem dostatku talentov na všetko. Medvediu službu mu urobili veľký mecenáši ako pán Korbel v Slávii Praha a pán Rezeš v Košiciach. Za minulého politického systému hráči z futbalu nezbohatli ale mali istoty prežitia po skončení kariéry, potom prišla zmena politického systému a zrazu bolo fantasticky dobre a bohato. Nezaslúžene, neúmerne k výkonnosti. Ten skok za niekoľko mesiacov bol nestráviteľný. Teraz pomalý návrat do relatívnej chudoby čo nie je príjemné. Tá chudoba by mi ani nevadila, ale ten pretrvávajúci grófsky spôsob života v tom zmysle, že sa hráme na niečo na čo nemáme. Takmer všetci. Myslím na zbytočné sľuby a ich neplnenie. Funkcionári, tréneri, hráči. Sľúbiť menej, ale presne to splniť je u mňa viac ako sľúbiť veľa a dať menej alebo nič. Ale aby si niekto nemyslel, že na vine sú Korbel s Rezešom. Ja dám pred takými ľuďmi vždy klobúk dolu a hlboko sa pokloním. Oni dali do futbalu svoje peniaze. Síce niekto namietne, že mali z čoho, lenže ja poviem, že poznám mnoho bohatých ľudí a nedajú nielen do futbalu, ale do ničoho ani korunu a na tých nikto nenadáva. To nie je spravodlivé, aby sme kritizovali tých čo dali a dávajú. Treba poukázať na všetkých tých, ktorí peniaze tzv. ošetrujú, ale nič nedávajú. Je mnoho spôsobov ako z toho balíka odtrhnúť a sú na to špecialisti.
* Len prednedávnom ste si urobili trénersku Euro licenciu, takže s futbalom asi nemienite nadobro skončiť...
- To zase nie je také jednoduché. Čo je pre gembléra hrací automat, čo pre fajčiara cigaretka, to je pre mňa futbal. Závislosť tam určite je. Futbalový tréner, či už zamestnaný alebo nie, nemôže plánovať na dlhšie obdobie. Nevie dňa ani hodiny, či ho niekto vyhodí a iný znovu angažuje... Vzhľadom na odtrénovaných 36 rokov z toho od roku 1983 v trénerskej špičke, som síce na vrchole trénerského kumštu, ale po tejto ťažkej sezóne aj poriadne psychicky unavený. Potrebujem jednoznačne oddych. Ako sa hovorí vyvetrať hlavu a predpokladám, že príde aj chuť.
* Každý tréner vchádza na nové pôsobisko s určitými predstavami, či cieľom, čo by chcel dosiahnuť. Splnili ste vy svoje ambície v Trnave? Ak nie, čo k tomu chýbalo?
- Nemám jednoznačnú odpoveď. Trnava bola pre mňa veľká výzva, preto som pri ponuke nezaváhal ani minútu a moje osobné podmienky som postavil na úplne vedľajšiu koľaj, hoci som mohol využiť situáciu. Podľa mňa má Slovensko pre trénera len dve historické klubové bašty. Slovan a Trnava. To je náš Real Madrid a Barcelona. To je slovenský trénerský vrchol. Teda to sa mi splnilo. Na druhej strane som vedel, že Trnava je pre každého trénera špecifický klub. To sa potvrdilo. Najviac zo všetkého ma mrzí, že sa mi nepodarilo oživiť výnimočnú trnavskú atmosféru. O to viac, že diváci nežiadali od hráčov viac ako poctivú prácu. Tých dve tri tisíc fanúšikov bolo vďačných za všetko. Niekde inde bojovnosť a nasadenie k spokojnosti nestačí. Ešte som sa nestretol s takýmto dobrým obecenstvom. Jarné domáce prehry nepritiahli ľudí na štadión. Stal sa opak. Mohol by som vytiahnuť niekoľko objektívnych výhovoriek prečo to bolo tak a nie ináč. Načo? Po zimnej prestávke sme chceli zaútočiť na vrchol, pretože káder bol opticky zrovnateľný s mužstvami nad nami. A namiesto toho sme v zápase s Interom doma ledva utiekli hrobárovi z lopaty. Nie som poverčivý, ale niečo sa mi zdalo zakliate. A mám pocit, že to je od zápasu v Rimavskej Sobote v roku 1997. Vtedy Trnava urazila futbal. Pamätníci ešte hrajú. Treba to odčarovať. Dá sa to. Ale všetci musia potiahnuť jedným smerom. Od bohatých sponzorov, cez kvalitných funkcionárov až po personál na štadióne. Zatiaľ som nemal taký dojem a z toho som trošku sklamaný.
* Pôsobili ste v mnohých kluboch, takže môžete porovnávať. Funguje momentálne Spartak ako klub, ktorý môže napredovať?
- Spomeniem len posledné tri roky. Všade to bolo ináč a vždy som sa prispôsobil danému stavu. Žilina je systematicky vybudovaný klub s dostatočným finančným zabezpečením, so stále doplňovaným kádrom. Kým sú výsledky, tak tam je tréner skutočne pán tréner. Vysoko rešpektovaný a dobre sa mu robí. Tam chodili funkcionári s neustálymi nápadmi na vylepšenie. Až mi išli na nervy, lebo keď to ide, tak netreba do toho vŕtať. V priamej konfrontácii so Slovanom sme získali titul. V Púchove sme sa zázrakom zachránili. V priamej konfrontácii sme tri kolá pred koncom poslali Slovan do 2. ligy. Obrovská spokojnosť, predĺženie zmluvy som odmietol, pretože už bol vyhlásený dlhodobý útlmový program pre futbal. Smutné, ale férové. Bola to krásna trénerská hodinárska práca, ťažšia ako v Žiline, lebo vzhľadom na úzky káder som nemal veľký operačný priestor. Nahrádzal to vynikajúci kolektív z veľkým futbalovým srdcom. Napriek finančnému útlmu ani raz nemeškala výplata alebo sľuby. O Trnave som už hovoril. Taká zmes vecí medzi Žilinou a Púchovom. Alebo medzi nebom a zemou. Mnoho vecí nadštandartných. Ale aj mnoho drobností, ktoré pravidelne otravovali život. Ja som o tom vždy otvorene hovoril s vedením. Napriek absolútne voľnej ruke sa s mužstvom veľmi hýbať nedalo. Všetko by sa obrátilo proti mne a tým aj proti cieľom. V tom bola moja bezmocnosť. Keď sme sa dostali do chúlostivej situácie, vtedy najviac pomohol V. Poór. V tom čase strávil s kolektívom veľa času a bol okrem postavenia v klube prinajmenej kvalitným psychológom. Všetci mu dôverovali a rešpektovali ho. No a to je aj tá najlepšia cesta do budúcnosti. Ja vedome nepoviem na Trnavu nič zlé, pretože chcem Trnave aj naďalej pomáhať. Vyťahovaním nejakých negatívnych vecí na verejnosť, ktoré sa nájdu v každom klube by som ničom nepomohol. Ale pre zaujímavosť pripomeniem, že opäť v priamom súboji sme poslali Rimavskú Sobotu do 2. ligy. Asi mám na také zápasy šťastie. Aj v tom, že vždy boli úspešné.
* Aká bola spolupráca s trénermi Vukušič, Fašiang, Praj?
- Ja som nikdy nemal s realizačným tímom problémy. Aj tento bol po odborných stránkach na vysokej úrovni. Féroví otvorení ľudia, na ktorých bude vždy v dobrom spomínať. Dali do práce všetko, čo bolo v nich. Konzultovali sme spolu všetko. Posledné slovo a zodpovednosť som mal ja. Musím však podtrhnúť, že sme úplne prirodzene mali rovnaké názory na mnoho vecí. A naviac sme sa stali priateľmi, ktorí si dôverovali. A prezradím, že sme sa dokázali zabaviť aj pri tenise, ale aj pri kartách v autobuse. A aj sme sa pri poháriku rozlúčili na adekvátnej úrovni.
* Neraz ste sa vyjadrili, že Spartak mal v tomto roku káder, ktorý mohol hrať aj o titul a je iba na tréneroch, či to z nich dostanú. Bol z toho napokon boj o záchranu. Prečo sa karta obrátila?
- To sú samé keby... Na jeseň brankársky problém a zranenia. Na jar to pokračovalo, lebo sme niekoľko zápasov prehrali gólmi z veľkej diaľky, polovlastnými tečovanými gólmi a hrubými chybami talentovaného, ale absolútne nedisciplinovaného Konečného. Do toho neustále zranenia, tresty za karty, vylúčenie. To bolo mnoho zbytočne stratených bodov, s tým aj strata sebavedomia. Celý ročník neustále zliepanie rozbitého. Len čo sa niečo podarilo, hneď sa to znehodnotilo. V závere sme silou vôle vybojovali miesto v hornej polovici tabuľky, kde Trnava patrí. Pre niekoho úspech, pre niekoho takmer hanba. Podľa toho, kto čo chce a komu dokázať. Za daných okolností som z mužstva „vymačkal“ maximum, ale nie som spokojný. To intermezzo o záchranu bolo úplne zbytočné. Dúfam však, že pre budúcnosť poučné.
* Ak sa obzriete naspäť pri bilancovaní, pripúšťate si určitý diel viny, prípadne banujete, že ste čosi neurobili inak?
- To je hypotetické, lebo nikto nevie ako by to vyzeralo, keby som niečo ináč urobil. Zbytočne som nevymýšľal. Prispôsobil som sa tomu, že sme mali v tréningovom procese k dispozícii všetko potrebné, ale robili sme ho len intuitívne, ako sa hovorí na kolene. Moderná doba do staručkých kabín neprenikla. Aj tak si myslím, že sme sa do zimnej prípravy trafili. A nepovažujem za experiment, že sme nešpecifickými prostriedkami rozvíjali všeobecnú vytrvalosť alebo, že Ujlaky a Kriss hrali krajných obrancov. A tak by som mohol pokračovať. To som mal mnohokrát vyskúšané a pomohlo to. A neurobil som to, čo som robil v takýchto situáciách celý trénerský život. Za iných okolností ako boli v Trnave, by som niekoľko hráčov vyhodil z kádra. To vždy najviac pomôže pre mužstvo, lebo to je ako pacient. Choré treba vyhodiť a dobre ďaleko. Vysterilizovať kabínu a hneď sa vyčistí sa vzduch. A vždy doteraz som sa trafil úplne presne. Vedel by som to aj v Trnave, ale tu boli špecifické okolnosti. Možno to bola chyba. Ale nemyslím tým Bestvinu a Gašparíka. Oni odišli na hosťovanie a tam mali možnosť hrať vyššiu súťaž ako za trnavské béčko. Nám stačilo 24 hráčov a bola by škoda, keby v ich veku nemali kde možnosť rozvinúť svoje majstrovstvo.
* Ktorí hráči si za sezónu zaslúžia pochvalu a prečo? Sú tu takí, ktorí sa iba viezli?
- Každý hráč mal dve stránky. Za niečo pochvala a niečo vylepšiť. Tí čo pravidelne hrávali mali dôveru. Niektorí možno preto, že iní k dispozícii neboli. Ani by som nepovedal, že sa niektorí viezli. Ono to tak možno vyzeralo zvonku. Skôr v niektorých časových etapách trucovali, lebo mali nejaké nesplnené požiadavky. Títo hráči potom ťažko naskakovali do plného tempa a slabšie výkony zdôvodňovali vyššie uvedeným. Tam som bol ako tréner bezradný, bezmocný. Na jednej strane mali svoju pravdu, na druhej strane to nebol ten najsprávnejší spôsob reakcie. Ale ako som povedal, vedel by som si predstaviť údernejšie mužstvo, to však potrebovalo radikálnejší rez a 100% podporu vedenia. Nebudem ich menovať, keď som to neurobil vtedy, keď som to mal urobiť.
* Váš zimný tip na majstra bol správny, ale za zostupujúceho ste pasovali Inter. Čo podľa vás rozhodlo, že napokon vypadla R. Sobota?
- Ja som bol o tom, že Inter vypadne, presvedčený ešte pred otvorením ročníka. Kolegovi Brezíkovi sa podaril majstrovský kúsok. Bez obecenstva, bez financií, bez podpory sa zachránili. To je taká istá dobrá trénerská práca ako keby bol majstrom Slovenska. Lenže to sa nehodnotí a história povie, že skončil až na predposlednom mieste. Nespravodlivé. Taký je futbal. Mnohokrát krutý. Nebyť Interu a jeho ťahu, tak nie je v súťaži žiadny emocionálny náboj. Oni urobili ligu zaujímavou. Ale tento rok, keď nenájde sponzora, sa už nezachráni. Zázraky sa možno podaria jeden raz.
* Je rozšírenie ligy krokom, ktorý pomôže slovenskej lige? Aký je v našich pomeroch ideálny model?
- Ako dlhoročný predseda TMK SFZ som bol autorom prvého modelu, ktorý mal 12 účastníkov a hralo sa 32 zápasov. Potom bolo 16, 10 účastníkov. Ani jedna reorganizácia nepriniesla očakávaný efekt. Takže pravda bude taká, že administratívne opatrenia nezvýšia kvalitu ligy. A ani návštevy. Má to jednu výhodu, že rozšírenie je populistický krok. To vždy všetci privítajú. Futbalu by viac pomohli iné opatrenia. Vybudovať a nie rušiť ihriská. Dať mládeži viac kvalitných profesionálnych trénerov z radov bývalých hráčov a zaplatiť ich aspoň na úrovni ligových hráčov od 18. miesta až po mnoho razy 35. hráča v klube, ktorý neprinášajú žiadny zisk. Urobiť s hráčmi realistické zmluvy a do bodky ich plniť. Obojstranne. Prestať klamať verejnosť, že je všetko dobré a na najlepšej ceste. Hrať poctivý futbal, tak aby vypadol najslabší a súťaž vyhral najlepší.
Patrik VELŠIC

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najčítanejšie na My Trnava

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  7. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  2. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  3. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  7. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  8. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 696
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 526
  3. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 15 462
  4. McDonald's reštaurácia Košice Jazero ukončuje svoju prevádzku 11 372
  5. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 679
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 9 985
  7. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 644
  8. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 394
  1. Ľubomír Belák: Slovensko hľadá prezidenta
  2. Tupou Ceruzou: Pellegriniho pravá tvár
  3. Věra Tepličková: Prečo voliť Pellegriniho?
  4. Ľuboš Vodička: Čerín, kostol za hradbami
  5. Martin Pánik: Sú premnožené
  6. Jan Pražák: Hříšná Maruška
  7. Otilia Horrocks: Netradičný model traktora predstavil verejnosti včera Peter Pellegrini.
  8. Jozef Sitko: V RTVS diskusia ako v krčme
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 187
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 458
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 337
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 12 192
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 342
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 331
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 7 732
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 415
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Doktor medicíny, psychiater Mário Straka

Ľudia niekedy poruchy predstierajú.


Opravy sú rozdelené do dvoch etáp.


TASR

Hviezdoslavova ulica patrí nepochybne k miestam s najvýraznejším geniom loci v rámci Trnavy.


Od začiatku roka zaevidovali 11 mŕtvych na cestách Trnavského kraja.

Polícia varuje šoférov, aby jazdili opatrne.


  1. Ľubomír Belák: Slovensko hľadá prezidenta
  2. Tupou Ceruzou: Pellegriniho pravá tvár
  3. Věra Tepličková: Prečo voliť Pellegriniho?
  4. Ľuboš Vodička: Čerín, kostol za hradbami
  5. Martin Pánik: Sú premnožené
  6. Jan Pražák: Hříšná Maruška
  7. Otilia Horrocks: Netradičný model traktora predstavil verejnosti včera Peter Pellegrini.
  8. Jozef Sitko: V RTVS diskusia ako v krčme
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 187
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 458
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 337
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 12 192
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 342
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 331
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 7 732
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 415
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu