TRNAVA. Galéria Jána Koniarka otvorila 3. marca výstavu s názvom Jozef Dóka st. – Július Bartek: 1959 – 1991. Je venovaná dvojici autorov, ktorých diela možno vidieť po celej Trnave. Niektoré galéria zachránila na poslednú chvíľu. Okrem nich si záujemcovia môžu pozrieť aj výstavu Nadvihnutý dom s tvorbou Bohdana Hostiňáka.
Výstavný projekt Jozef Dóka st. – Július Bartek: 1959 – 1991 prezentuje tvorbu tohto autorského kolektívu. Od roku 1959 do 1991 navrhli a zrealizovali výtvarné riešenia pre viac ako 40 architektonických objektov či verejných priestorov na Slovensku, najmä v Trnave.
V roku 1958 vytvorili autorský kolektív a odvtedy vystupovali len spolu. Aj na súťaže sa prihlasovali práve ako autorský kolektív Dóka-Bartek. „Nie je to úplne bežné ale stávalo sa to. Dnešná doba je už trochu viac individuálnejšia,“ hovorí Filip Krutek, kurátor projektu Dóka-Bartek.
Chcú poukázať na nedostatok pozornosti
Výstava ich diel je dôležitá nielen pre Trnavčanov, ale celkovo pre výtvarnú obec a širokú verejnosť, tvrdí kurátor. Výstavou chcú poukázať na to, ako sa výtvarne rieši verejný priestor a stavby, či už v centre mesta, alebo na jeho periférii.
„Pred rokom 1985 v legislatíve fungovalo niečo ako hlava 5, ktorou sa investori nových budov zaväzovali, že vyčlenia z rozpočtu určité percento na takéto diela. Dnes to úplne absentuje. Našťastie niektoré budovy ešte stále stoja, a to aj v Trnave. Človek si môže prezrieť aspoň tie,“ dodáva Krutek.
Jódové tablety sú vypredané, hovorí lekárnik a zároveň upozorňuje na ich užívanie Čítajte Ingrid Barteková – dcéra autora Júliusa Barteka – súhlasí s dôležitosťou architektúry. „Je našou súčasťou, mali by sme si viac vážiť to, čo sa vytvorilo či vytvorí, a malo by sa ďalej tvoriť v oblasti architektúry a monumentálnych diel. Umelecké dielo by mohlo byť nielen v týchto vnútorných, komorných priestoroch, ale aj na verejných priestranstvách mesta. Takto tiež môžeme ľudí jemne učiť vnímať umenie.“
Zachránili dielo z Kina Hviezda
Kurátor výstavy špeciálne vyzdvihuje svetelný objekt, ktorý bol v Kine Hviezda a o ktorom si mysleli, že už neexistuje. „Zachránili sme ho na poslednú chvíľu. Vzhľadom na to, že kino Hviezda chystá rekonštrukciu, rozhodli sme sa po ňom pátrať, našťastie úspešne. Zreštaurovali a vrátili sme tomuto objektu zašlú slávu.“
Ingrid Barteková dávno stratila nádej, že práve toto dielo ešte niekedy uvidí. „Z mojej strany je spomienkou na koniec 60-tych rokov, keď sa realizovalo. Kino Hviezda bolo prvé panoramatické kino na Slovensku, čiže aj tá architektúra je veľmi minimalistická a jednoduchá. Tento svetelný panel ju dopĺňal, ale v 90-tych rokoch ho odinštalovali. Keď som ho hľadala, tvrdili mi, že už je preč, tak mi za ním bolo veľmi ľúto. No zrazu po 30-tich rokoch ho vidím v tejto galérii, čo ma, samozrejme, veľmi potešilo.“
Syn Jozefa Dóku – Róbert Dóka – poukazuje na to, že s dielami sa neraz zaobchádzalo neúctivo. „My, starší Trnaváci, poznáme mnohé z týchto diel, vieme, kde boli realizované, aj ktoré boli zlikvidované. Keď si zoberieme napríklad trnavskú stanicu alebo Okresný úrad, boli tam mozaiky, ktoré sa zničili a zakryli polystyrénom.“
„Odmalička som s otcom spolupracoval a zažíval tieto veci s ním. Priamo som ten kameň aj sekal, kládol mozaiku a pomáhal mu, takže to znamená pre mňa veľmi veľa,“ hovorí Dóka. Na otázku, ktoré dielo alebo diela sú preňho najvzácnejšie odpovedá „Štukolustre si veľmi vážim. Otec ich robil sám a sú veľmi hodnotné. V malom merítku sa venoval aj tejto monumentálnej tvorbe.“
Všeobecných lekárov v Trnavskom kraji ubúda. Riešenie hľadá župa s ministerstvom Čítajte Barteková neskrýva spokojnosť napriek tomu, že títo autori svoje vystavené diela neuvidia. „Je mi akurát veľmi ľúto, že sa nejaká výstava nezrealizovala už skôr. Pokiaľ ešte môj otec žil, vždy túžil mať výstavu v galérii. Cítim ale také zadosťučinenie, že sa to podarilo a radosť z toho, ako to celé zrealizovali.“
Ako hovorí kurátor, je celkom ťažké povedať, aké štýly v tvorbe Dóku a Berteka dominujú. „Vzhľadom na to, že obaja autori prišli na umeleckú scénu v 50-tych až 60-tych rokoch, kedy sa pohybovali v neogeometrickej a neokonštruktivistickej štylizovanejšej polohe. Prešlo to cez rôzne abstraktné smery, v niektorých dielach môžeme vidieť odozvu štrukturálneho informelu aj realistickejšie polohy. Ich výtvarný prejav sa pohyboval, ale aj voľná tvorba má veľmi úzku súvislosť s monumentálnymi realizáciami.“
Dóka a Bartek chápali výtvarnú intervenciu ako organické vyústenie architektúry. Aj preto sa v rámci jednej budovy, objektu, či verejného priestoru často prezentovali viacerými solitérnymi dielami. Spoločne definovali komplexný vizuálne – priestorový dialóg. Týmto princípom tak zrealizovali takmer stovku solitérnych výtvarných diel pre architektúru, čo z nich činí jedných z najplodnejších „monumentalistov“ na Slovensku.
Druhou otvorenou výstavou je Nadvihnutý dom
Okrem výstavy diel autorského tandemu, vystavujú aj súčasnú tvorbu Bohdana Hostiňáka. Expozície sú postavené na inom, odlišnom prístupe. „Na jednej strane je to mix od klasickej maľby cez fotografiu, dokumentačnú fotku až po veľké printy a monumentálie. Výstava diel Bohdana Hostiňáka je, zo strany druhej, jedno médium, kráľovstvo závesného obrazu a súčasná maľba,“ hovorí Vladimír Beskid, riaditeľ Galérie Jána Koniarka a kurátor druhej výstavy Nadvihnutý dom.
„Z nej prinášame vlastne dve autorove kolekcie. Tá prvá je letná, rozkvitnutá rajská záhrada s antickými ženami a druhá, novšia séria, symbolizuje skôr temnejšie obdobie. Sú v nej lineárne a štylizované prvky, maľba je postavená na tom, že blchy alebo larvy ničia, nadvihujú architektúru. Možnože aj ľudský červík sa trápi a snaží narovnať, zmeniť ten svet. Práve podľa tejto kolekcie sme dali výstave aj názov – Nadvihnutý dom.“ vysvetľuje Beskid.
Fyzioterapeut bronzových hokejistov: Na olympiádu som ani nechcel ísť Čítajte „Veľmi si cením túto možnosť. Kvôli pandémii koronavírusu som rok túto výstavu odkladal a tak isto iní výtvarníci nemohli nič vystavovať,“ hovorí o sprístupnení svojich diel Bohdan Hostinák. Jeho obrazy sálajú farebnosťou a dokonalosťou, nájdeme však aj prvky, ktoré celok narúšajú.
Bohdan Hostinák hovorí, že sa jednoznačne nedá povedať, čo je cieľom jeho tvorby. „Nemám stanovený žiadny, ani nechcem na nič poukázať. Stále sa to totiž mení a vyvíja. Maľujem to, čím žijem. Je to zápas, ktorý prebieha a koniec je nejasný, otvorený,“ vysvetľuje.
Obe výstavy budú otvorené do 7. mája, a to s prihliadnutím na aktuálne pandemické obmedzenia podľa vládnych nariadení. Galéria sprístupní budú aj online výstupy prostredníctvom videí a fotografií.
V Galérii môžu návštevníci vidieť do 20. marca aj video od Milana Mazúra, ktorý dostal cenu Cypriána na podujatí Skúter.
