PIEŠŤANY. Najzaujímavejšie poznatky z archeologického výskumu v gotickom kostole sv. Gála v Krakovanoch prináša nová publikácia Balneologického múzea Imricha Wintera (BMIW) v Piešťanoch. Podľa riaditeľa BMIW Vladimíra Krupu cieľom bolo priniesť čo najkomplexnejší pohľad na výskum, jeho výsledky a širšie súvislosti. V knihe o kostole sv. Gála sa možno dočítať i o protivampiristických opatreniach.
Výskum tejto národnej kultúrnej pamiatky zo 14. storočia sa konal pred viac ako desiatimi rokmi v súvislosti s jeho vtedy pripravovanou obnovou. Časť o archeologickom výskume spracovali Vladimír Krupa a Marián Klčo. Čitateľ sa dozvie o ich pôsobení v interiéri a exteriéri kostola, ktorý sa dočkal renesančnej prestavby. „Vo vnútri sme sa zamerali na sakristiu. Potvrdil sa náš predbežný predpoklad, že ide o sakristiovú kaplnku, no nepotvrdila sa hypotéza, že by v tomto priestore mohli byť v 14. storočí pochovaní majitelia obce Tomáš Rúfus, jeho syn Peter zo Stráží, ani iní príslušníci rodu. V presbytériu sme preskúmali dva hroby, v jednom sme zistili zásahy na tele pochovanej ženy krátko po pohrebe. Manipulácie považujeme za protivampiristické opatrenia, hrob datujeme do 17. storočia,“ uviedol Krupa.
V exteriéri bol významným poznatkom objav základov kostnice, kam sa ukladali kosti zo zrušených hrobov zo 14. až 15. storočia. V hroboch z 19. storočia našli odevné súčiastky, dokladujúce spôsob obliekania v dedinskom prostredí. Drobné devocionálie – krížiky alebo korpusy ukrižovaného Krista na vekách rakiev boli zase prejavom viery. „Nálezy mincí dokladajú, že zvyk dávať ich do hrobov sa na našom území vyskytoval od 9. do 13. storočia. Po oživení v 17. storočí pretrvával až do 19. storočia a regionálne pretrváva až dodnes,“ doplnil Krupa.
Trnavské mestské noviny sa v hodnotení transparentnosti prepadli. Takto reaguje na rebríček ich šéfredaktorka Čítajte Ďalšie kapitoly publikácie s názvom Archeologický výskum Kostola sv. Gála v Krakovanoch, katastrálne územie Stráže spracovali odborníci v rámci interdisciplinárnej spolupráce. Výsledky geofyzikálneho výskumu publikoval Ján Tirpák, antropologické zhodnotenie kostrových pozostatkov spracoval Branislav Kolena. Vladimír Karlovský z Hvezdárne a planetária M. R. Štefánika v Hlohovci analyzoval orientáciu kostola a orientáciu kostola v polohe Starý kláštor v Piešťanoch. V záverečnej kapitole Marián Klčo spracoval históriu prikostolného cintorína. Vydanie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a obec Krakovany.
