nejakého plaza, ako sa pri hľadaní tepla a úkrytu schoval do motora auta. V tom čase ale na zmienenej ulici utiekol druhý had - dvojmetrový Veľhad kráľovský. Je pravdepodobnejšie, že to bol on, kto vyľakal občanov na Paulínskej. Užovka sa zrejme pri unikaní pred spravodlivosťou na Jiráskovu ulicu neviezla autom, ale použila iný spôsob dopravy.
Majiteľom veľhada na úteku je Mikuláš Santner, ktorý je zároveň aj vlastníkom reklamno-módnej agentúry Flash. Plazy miluje už odmalička, do konca mája choval v kancelárii dva cenné kúsky – žltobieleho albína Oskara a spomínaného veľhada, presnejšie päťročnú samičku Žofku, ktorá sa však vybrala do sveta na skusy a rozosmutnila tak svojho kolegu Oskara. Žofka je hnedá a na dvoch tretinách tela má inú kresbu ako na zvyšku. Možno aj kvôli tomu, že celý život strávila v zajatí, sa rozhodla vypraviť sa na cestu za slobodou. Zo svojho vyhriateho terária sa dostala sama, sama si zrejme aj otvorila pritisnuté okno.
Prvého hada - Užovku východoázijskú - spozorovali na sídlisku Linčianska na Jiráskovej. Starší pán ju po nájdení duchaprítomne prikryl vedrom a privolal políciu. Mestskí policajti hneď vyslali svojho kolegu Jozefa Kozáčika, ktorý má skúsenosti s chovom dvojmetrového pytóna. Východoázijskú užovku postup polície pobúril. Agresívne búchala hlavou do vedra, útočila aj na tieň. Pri chytaní pohryzla mestského policajta do rukavice. Plaza, ktorý nebol jedovatý, odovzdal J. Kozáčik do opatery odborne spôsobilého chovateľa. Pri prehliadke sa zistil zlý stav užovky. Svoju starú kožu zle zvliekla a mala na tele aj stopy po zuboch iného zvieraťa, na ktoré zrejme pri svojej púti zaútočila.
M. Santner tvrdí, že na rozdiel od užovky, samičky veľhada Žofky sa netreba báť. V agentúre sa s ňou fotili modelky, hrali sa s ňou malé deti, bola maskotom firmy. Ak ju niečo vyslovene nevydráždi je krotká a prítulná. Živí sa laboratórnymi myšami alebo morskými prasiatkami. Momentálne je najskôr zalezená v nejakej diere alebo v nejakej z trnavských pivníc loví potkany. Matka vlastníka agentúry Lívia Santnerová si dvojmetrovú Žofku tiež veľmi obľúbila. „Predtým sa vždy iba schovala vnútri v kancelárii medzi nejaké sádrokartóny. Bojím sa, že ju niekto našiel a nechal si ju. Mali sme ju veľmi radi a z jej úteku sme nešťastní,“ hovorí o svojom miláčikovi.
Stano Šimo