TRNAVA. Trnavská Galéria Jána Koniarka (GJK) stavila pri svojej dlhodobej výstave v Koppelovej vile na tému storočia maliarskeho zobrazenia trnavských mestských zákutí a okolitej krajiny. Obraz Trnavy v čase 1920 – 2020 si možno pozrieť až do konca roka 2022. Informoval o tom kurátor výstavy, riaditeľ GJK Vladimír Beskid.
„Obraz slobodného kráľovského mesta Trnava v priebehu 17. až 19. storočia sa dochoval na početných mestských vedutách. No od začiatku 20. storočia sa čoraz výraznejšie uplatňovalo maliarske zobrazovanie mesta,“ uviedol Beskid.
Po vzniku samostatného Československa (1918) v medzivojnovom období zohrávajú výraznú rolu najmä českí umelci a učitelia, ktorí v Trnave našli pôsobisko. Medzi nimi vynikali komorné krajiny Jiřího Mandela, tiež mestské fragmenty a zákutia Svatopluka Havrlíka i energické podoby architektúr od Jaroslava Pacáka, osobitne u priemyselných stavieb. Zo slovenských umelcov najsilnejšie vyznievajú maliarske krajiny Štefana Polkorába.
„Predovšetkým dokumentárnu hodnotu majú dnes kresby a akvarely trnavského umelca a pedagóga Pavla Lukachicha či ilustratívne kresby uhľom českého grafika Karla Votlučku najmä v rokoch 1947 až 1952. Počas vojnových rokov za pozornosť stojí ojedinelý drevorez Ľuda Fullu Univerzitný kostol v Trnave (1941) a bohatá kolekcia kresebných štúdií a pastelov Jozefa Šturdíka,“ dodal Beskid.
Po druhej svetovej vojne sa v Trnave postupne sformovala skupina profesionálnych výtvarníkov. „Počas pobytu v našom meste (1948-68) Edita Ambrušová maľuje niekoľko plátien s mestskými pohľadmi a expresívnym podaním. Od 60. rokov 20. storočia tvorila trnavská skupina umelcov, ktorí prinášali početné mestské krajinomaľby,“ informoval kurátor. Patria k nim diela Jozefa Dóku staršieho, Emila Pauloviča či Júliusa Balogha. „Po zmene režimu v roku 1989 sa tento typ krajinomaľby či architektonického obrazu načas vytratil,“ konštatoval.
Radnica chce vybudovať cyklostojany pri piatich školách Čítajte Po roku 2010 sa častejšie presadzujú digitálne tlače či fotografické záznamy. Od roku 2015 v rámci intervencií a performance vo verejnom priestore dvojica umelcov Cyril Blažo a Martin Kochan vytvorila rad ironických, vtipných či absurdných situácií v rámci sídlisk a mestskej periférie Trnavy. V roku 2017 predstavila sériu desiatich digitálnych printov dizajnérka Michaela Chmeličková. V rokoch 2015 až 2019 združenie Čierne diery vydalo sériu farebných risografií industriálnych pamiatok a architektúry 20. storočia s 30 motívmi Trnavy, medzi nimi grafické listy Trnavčanov Simony Čechovej, Miloslava Kučeru či Barbory Demovičovej.
„Mladá dvojica pod značkou Cisarove (Linda Cisárová - Adam Cisár) najnovšie vytvorila digitálnu sériu štyroch trnavských stavieb. To je zatiaľ posledné slovo k téme trnavských motívov v slovenskom výtvarnom prostredí,“ uzavrel Beskid.
