CÍFER. Filip Bachratý je odchovancom futbalového klubu v Cíferi, kde si prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami a jeho súčasťou je dodnes. Okrem futbalu mu však učarovala aj rozhodcovská píšťalka a v oblastnom zväze patrí k najmladším arbitrom. Jeho ambíciou je posúvať sa vyššie, no získavanie skúseností pribrzdila v posledných sezónach pandémia koronavírusu.
S Filipom Bachratým (19) sme sa rozprávali o tom, čo ho motivovalo stať sa rozhodcom, aké je to vymeniť kopačky za píšťalku, aj ako vníma pokriky od fanúšikov z tribún.
Ste odchovancom klubu v Cíferi, aké boli vaše futbalové začiatky?

Futbalu sa venujem od svojich ôsmich rokov a po hráčskej stránke som od začiatku členom ŠK Cífer, v ktorom som postupne prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami, od prípravky až po dorast. Podobne ako mnohých ďalších hráčov ma na prvý tréning zavolali kamaráti a tomuto športu som zostal verný dodnes.
Kto vás viedol v mládežníckych kategóriách? Je pre vás niekto z trénerov inšpiráciou?
Po celú dobu v mládeži ma prakticky viedol tréner Andrej Lanák a neskôr sa k nemu pridal tréner Jacko. Vďaka nim sme vytvorili silný kolektív, ktorý sa každoročne dokázal pohybovať v horných priečkach tabuľky.
S veľkým množstvom súčasných spoluhráčov som sa na tréningoch stretával už vo svojich futbalových začiatkoch, čo len potvrdzuje, akú dôležitú úlohu zohrala osoba trénera, ktorý nás naučil, že vo futbale je najdôležitejšia súdržnosť. Nemám veľa skúseností s inými trénermi, ale pokiaľ by som mal povedať jedno inšpiratívne meno, bol by to určite Andrej Lanák.

Mali ste už možnosť skúsiť seniorský futbal? Pocítili ste rozdiely v prechode od dorastu k mužom?
Za mužov som zatiaľ nastúpil len v zopár prípravných a modelových zápasoch, ale skúsenosť zo súťažného stretnutia ako hráč ešte nemám. Napriek tomu som si stihol všimnúť, že rozdiel medzi dorastom a mužmi je veľký hlavne po fyzickej stránke.
V oblasti patríte medzi najmladších rozhodcov. Čo vás viedlo práve týmto smerom a ako ste sa k rozhodovaniu dostali?

Vždy ma fascinovala práca rozhodcov, ktorá je spojená s veľkou dávkou zodpovednosti. Od určitého obdobia som sa dokonca pri sledovaní futbalových zápasov viac zameriaval na počínanie arbitrov ako na samotných hráčov.
Od malička sa pohybujem v prostredí futbalu a predstava, že činnosťou, ktorá ma baví, si dokážem aj privyrobiť, pre mňa bola veľmi lákavá.
Rozhodcom som sa stal z vlastnej iniciatívy a vnímam to ako veľkú skúsenosť, ktorá ma mnohému naučila.
Je rozdielne vnímať futbal z hracej plochy ako hráč a ako rozhodca? Zmenil sa váš pohľad?
Určite je to veľký rozdiel, čo potvrdí vari každý človek so skúsenosťami z oboch strán futbalu.
Rozhodca má na pleciach