TRNAVA Krajské mestá každoročne vyprodukujú približne štvrtinu z celoslovenského komunálneho odpadu.

Priemerná hodnota výdavkov na odpadové hospodárstvo v krajských mestách bola v roku 2020 na úrovni 53,2 eura v prepočte na obyvateľa. Spomedzi krajských miest mala najvyššie výdavky na odpadové hospodárstvo Trnava, a to 63,6 eura na osobu.
Trnavská samospráva reaguje na vyššie uvedenú analýzu a tvrdí, nemá najvyššie náklady na odpadové hospodárstvo medzi krajskými mestami. A patrí vraj k najlepším. Uvedenú analýzu považujú za skreslenú a tendenčnú.
Nie je najdrahšia
„Trnava nie je najdrahším krajským mestom z hľadiska odpadového hospodárstva, ako sa tvrdí v texte. Napriek tomu, že náklady našej samosprávy v tejto oblasti sú v skutočnosti v porovnaní s ostatnými krajskými mestami nižšie než priemer, patrí odpadové hospodárstvo rozsahom aj kvalitou služieb k tým najlepším,“ povedala na úvod Veronika Majtánová, hovorkyňa mesta.

Podľa jej slov, článok vychádza z nesprávnych kalkulácií a tvrdení. Autor (agentúra Tasr) nezohľadňoval rozličnú štruktúru rozpočtov, respektíve záverečných účtov jednotlivých miest, z ktorých pri porovnávaní vychádzal.
„Mesto Trnava má v bežných výdavkoch okrem zberu, prepravy a zneškodňovania komunálneho odpadu vo výške 3 260 081 eur, aj iné položky súvisiace s odpadovým hospodárstvom, ktoré absentovali v záverečných účtoch iných porovnávaných miest. Ide napríklad o odvod poplatku za uloženie odpadu Environmentálnemu fondu (842 475 eur). To je dôvod, prečo v porovnaní vznikli také výrazné rozdiely v prepočtoch nákladov na jedného obyvateľa,“ dodala hovorkyňa.
Podstatne menej
Ak by sme mali vychádzať z mestských čísel za zber, prepravu a zneškodňovanie komunálneho odpadu, tak by vyšli náklady na odpadové hospodárstvo na jedného obyvateľa vo výške 51,42 eur, čo je oproti pôvodným tvrdeniam (63,60 eur) výrazne menej a v takom prípade by to Trnavu radilo mestá s nižšími výdavkami než priemer.
„Pri relevantných analýzach nie je možné vychádzať ani zo zverejnených faktúr, pokiaľ z nich nie je jasná komplexnosť služieb. Z faktúr zverejnených na webstránkach miest sa nedá určiť, kto má drahšie služby, pretože treba poznať a zahrnúť množstvo detailov, aby boli analýzy porovnateľné,“ doplnila Majtánová.
Trnava podľa radnice teda nemá najvyššie výdavky na odpadové hospodárstvo v prepočte na obyvateľa, zároveň však svojim obyvateľom poskytuje jeden z najvyšších štandardov v oblasti komunálnych služieb. Ide o rôzne benefity, ako napríklad až sedem zberných dvorov, z toho jeden je transformovaný na efektívne re-use centrum. Ďalej moderné polopodzemné kontajnery so smart technológiou, v súčasnosti v Trnave finguje 86 stojísk so 447 polopodzemnými kontajnermi.

„Ako jedno z prvých krajských miest sme začali so zberom kuchynského bioodpadu už v januári 2021 napriek výnimke udelenej Ministerstvom životného prostredia SR, čím sme komunálny odpad odbremenili o 674 ton kuchynských zvyškov,“ uzavrela Majtánová.
Okrem toho je Mesto Trnava vlastníkom skládky, do rozpočtu mesta teda idú aj príjmy z jej prevádzkovania, keďže skládka má regionálny význam a využívajú ju aj okolité obce.
Porovnanie Trnavy s Trenčínom a Žilinou
Trenčín- počet obyvateľov: 54 696, záverečný účet – zvoz a odvoz odpadu: 2 430 892 eur
Žilina- počet obyvateľov: 82 463, záverečný účet – zvoz, odvoz a likvidácia odpadu: 3 550 698 eur
Trnava- počet obyvateľov: 63 406, záverečný účet – bežné výdavky (z tohto bol počítaný náklad na obyvateľa): 4 115 951 eurZáverečný účet – zber, preprava a zneškodňovanie komunálneho odpadu (rovnaká položka ako Trenčín, Žilina): 3 260 081 eur
Zaťaženie obyvateľov jednotlivých miest poplatkom za komunálny odpad:
Trenčín: 32,485 eur/osoba/rok
Žilina: 27,521 eur/osoba/rok
Trnava: 29,20 eur/osoba/rok