TRNAVA. Pre pandémiu sa boria s čoraz väčšími problémami. Výpadky príjmov oklieštili aj viaceré akcie a projekty samospráv. Ako im obmedzenia a opatrenia zamiešali karty, sme zisťovali v Trnave, Piešťanoch i v Hlohovci.
V krajskom meste ustáli toto obdobie bez väčších problémov. Vďaka tomu, že mesto je v dobrej finančnej kondícii, nebolo poskytovanie služieb občanom nijako ohrozené.
Samotnú pomoc z eurofondov na zmiernenie dopadov označila radnica za nie príliš efektívnu. „Nemali priamy dosah na riešenie najzávažnejších problémov spôsobených pandémiou. Výzva Ministerstva zahraničia SR, ktorá bola priamo určená na kompenzáciu dopadov pandémie, bola komplikovaná, oprávnené aktivity, ako i oprávnení žiadatelia boli definovaní nejasne a nastavený proces implementácie v rámci tejto výzvy bol tiež príliš komplikovaný,“ popísala Veronika Majtánová, hovorkyňa mesta.
Administratívne náročné
Podľa jej slov sa mnohé samosprávy preto do tejto výzvy ani nezapojili a využili iné možnosti.
Viaceré z nich, vrátane trnavskej, poukázali na pretrvávajúcu nadmernú administratívnu záťaž. Primátor Hlohovca Miroslav Kollár bol v odpovediach na otázku, kde sa ocitlo mesto po vypuknutí pandémie, adresnejší.
„V prvom rade sme tam, kde zlyhával štát, museli robiť opatrenia na minimalizovanie zdravotných dopadov na obyvateľstvo. Mestá a obce testovali, župy následne očkujú. Samozrejme, výpadky v príjmoch ohrozili fungovanie najmä menších samospráv a aj nás prinútilo hľadať rezervy,“ zhrnul Kollár.
Navyše, pandémia skomplikovala aj poskytovanie služieb domácim v rozsahu, na aký boli zvyknutí. V prípade väčších výpadkov financií hrozilo obmedzenie niektorých z nich. Išlo najmä o verejné služby, ale napokon sa ich samospráve podarilo udržať v štandardnom rozsahu i kvalite.
A ako im pomohli eurofondy na zmiernenie dopadov pandémie? Na to sme sa spýtali Martiny Kováčovej, vedúcej odboru stratégie mesta Hlohovec. „Z nášho pohľadu menšieho okresného mesta, eurofondy ponúkli iba jednu mimoriadnu výzvu Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR určenú na zmiernenie dopadov koronakrízy.
Finančná pomoc
Pokúsili sme sa cez ňu získať finančné prostriedky na projekt „Zmiernenie dopadov koronakrízy na mesto Hlohovec“ zameraný na refundáciu nákladov spojených s nevyhnutnými hygienickými opatreniami či testovaním,“ povedala Kováčová.
Peniaze mali ísť na bezprostredné a preventívne opatrenia v dôsledku koronakrízy. Iné výzvy, týkajúce sa pandémie a zmierňovania jej následkov, boli orientované skôr na zdravotnícke subjekty alebo väčšie krajské mestá.
„Naše mesto nebolo oprávnené žiadať v rámci nich o finančné prostriedky. Preto hodnotím túto pomoc ako nedostatočnú, chýbajú výzvy zamerané na všetky obce, keďže všetkých pandémia postihla a práve na komunálnej úrovni bolo pre zmierňovanie jej dôsledkov a preventívne opatrenia vykonané veľmi veľa,“ skonštatovala Kováčová.
V súčasnosti sa podľa primátora usilujú zostaviť rozpočet na budúci rok v situácii stagnujúcich príjmov a rastúcich cien, najmä stavebných materiálov a prác, čo predražuje aj dávnejšie podané projekty.
„Komplikuje nám to situáciu, pretože mnohí zmluvní partneri nám odstupujú od zmlúv, pretože nedokážu investičné akcie realizovať za zazmluvnených podmienok a možnosti dodatkovať zmluvy pri dotačných projektoch sú limitované,“ vysvetlil Kollár s tým, že by privítali, keby v rámci nového programového obdobia 2021 – 2027 išlo viac peňazí priamo do regiónov a nie cez dopytové výzvy. „A aby sa naozaj výrazne zrýchlil proces posudzovania žiadostí a kontrol, ktorý o roky odsúva realizáciu projektov a zvyšuje náklady samo-správ,“ dodal. Aj piešťanská samospráva sa ocitla pre pandémiu v ťažkej situácii. Majú na to viacero dôvodov. Personálnych, organizačných i finančných. Aj tu ukazujú prstom na štát. „Mesto Piešťany sa kvôli povinnému testovaniu občanov a nedostatku testovacích miest stalo poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zastupovalo v tejto oblasti povinnosti štátu. Finančnú i organizačnú záťaž organizácie testovania hradilo mesto spočiatku z vlastných zdrojov, kým sa nastavila forma financovania týchto aktivít od štátu,“ uviedla Drahomíra Moretová, hovorkyňa mesta Piešťany.
Nevyužili ho
Samosprávy napokon dostali možnosť požiadať o bezúročný úver Úrad vlády SR, no Piešťany to po zvážení situácie nevyužili. Nežiadali ani o žiadne eurofondy. Spomenula aj administratívne náročné podávanie žiadostí o ne.
„Nie sme si vedomí vhodných eurofondových výziev na pomoc pri zvládaní pandémie, kde by samospráva bola oprávneným žiadateľom. Do aktuálnej výzvy na pomoc kultúrnym inštitúciám pri zvládaní pandémie covid-19 sa plánuje zapojiť jedna mestská organizácia,“ uviedla hovorkyňa. Podľa jej slov boli eurofondové výzvy na pomoc primárne určené pre zdravotnícke zariadenia. Mestu vraj mohli pomôcť iba nepriamo. Čo sa týka budúcnosti, podľa podmienok vraj zváži ďalšie kroky.
