TRNAVA. Len nedávno oslávil osemnásť rokov a onedlho ho čaká maturita. SEBASTIÁN KÓŠA (18) prišiel do Trnavy minulý rok v lete a za veľmi krátku dobu sa prepracoval k stabilným oporám základnej zostavy.
V Trnave sa dostal do povedomia mnohých fanúšikov, keď prekonal rekord Jozefa Adamca. Vo veku 17 rokov, jeden mesiac a 11 dní skóroval a stal sa tak najmladším strelcom v histórii Spartaka. Stopérsku dvojicu tvorí s Martinom Škrtelom. Jeden má za sebou bohatú futbalovú kariéru, druhý ju iba začína.
Počas týždňa oznámil trnavský klub, že s talentovaným stopérom predĺžil zmluvu až do roku 2025. A niet sa čo čudovať, v tejto sezóne nastúpil Sebastián Kóša vo všetkých ligových zápasoch a pridal aj päť vystúpení v Európskej konferenčnej lige.

Okrem červeno-čierneho dresu si oblieka aj ten reprezentačný v U21. Mladý obranca je mnohými označovaný za futbalový zjav. Vyniká svojou univerzálnosťou, skromnosťou, na svoj vek vyzretým chovaním a zodpovedným prístupom k povinnostiam.
V rozhovore so Sebastiánom Kóšom sa dočítate:
- Aké boli jeho futbalové začiatky.
- Ako vnímal problémy v nitrianskom klube.
- Aká bola jeho cesta do Spartaka.
- Aké mal pocity po prekonaní rekordu Jozefa Adamca.
- Čo si myslí o skontumovanom derby so Slovanom Bratislava.
- Ako sa mu hrá po boku Martina Škrtela.
- Čo utužilo trnavskú kabínu.
- Ako vníma pôsobenie v Európskej konferenčnej lige.
- Ako vníma reprezentačný dres, ktorý oblieka v kategórii U21.
Pochádzate z Černíka, čo je obec medzi Nitrou a Novými Zámkami. S futbalom ste začínali v neďalekých Komjaticiach, ako spomínate na svoje začiatky?
Áno, s futbalom som začínal v Komjaticiach, keď som mal šesť rokov. Rodičia ma vodili na tréningy spoločne s bratom, ktorý hrával v tom istom klube. Potom som prestúpil do Chrenovej, nasledovali Zlaté Moravce, Nitra a napokon Spartak Trnava.

Dá sa povedať, že vás na vašej futbalovej ceste motivoval o tri roky starší brat?
Určite áno. Bol z nás prvý, kto začal s futbalom, a celý čas sme to ťahali spolu a boli sme stále pokope. Ja som ho v jeho krokoch nasledoval, pretože keď on išiel do Zlatých Moraviec, išiel som za ním, neskôr sme takto prešli do Nitry. Motivoval ma a motivuje ma dodnes. Je to môj starší brat a som na neho hrdý.
V Nitre ste zažili svoj debut vo Fortuna lige, a to už ako 16-ročný. Bolo to v zápase so Zlatými Moravcami, v ktorom ste odohrali 73 minút. Nitra vtedy bojovala v lige o záchranu. Ako spomínate na tento zápas?
Bolo to pre mňa prekvapivé. S A-mužstvom som trénoval len chvíľu, a preto som to ani neočakával. Môj debut prišiel po koronaprestávke a spomínam si naň veľmi dobre, pretože sme hrali v Zlatých Moravciach, kde som strávil v mládeži päť sezón, takže pre mňa išlo o špecifický zápas. Bola to veľmi príjemná skúsenosť, obzvlášť v takom mladom veku. Na začiatku som pociťoval trému, tá však rýchlo opadla. Po zápase prišli rozhovory a veci okolo toho. Určite išlo o príjemnú zmenu oproti mládežníckemu futbalu.

Situácia v Nitre sa napokon nevyvinula dobre a klub dnes pôsobí v tretej lige. Ako to vnímate?
O aktuálnej situácii v klube veľa neviem, ale príde mi to ako veľká škoda, že to takto dopadlo. Mrzelo ma to hlavne kvôli chalanom, s ktorými som hrával v U17 a neskôr v U19 a ktorí na sebe dreli, aby si vybojovali šancu. Teraz padol klub do tretej ligy, viem, že veľká časť chalanov z klubu odišla, čo je škoda, pretože mládež v Nitre bývala jedna z najlepších a klub vždy dokázal vyprodukovať nejaký talent, ktorý sa uchytil.
V Trnave ste začali svoju druhú sezónu. Ako vôbec prišlo k spolupráci s klubom, kto vás oslovil a prečo ste sa rozhodli práve pre Spartak?
V Nitre som oznámil, že by som rád odišiel, už vtedy tam situácia nevyzerala práve ružovo. Mal som taký vnútorný pocit, že je čas odísť, a už dlhšie sa o mňa intenzívne zaujímal Spartak. Preto som zvažoval aj túto možnosť, no bolo ich viacero. Boli sme sa pozrieť na štadióne v Trnave, kde sme diskutovali s vtedajším športovým riaditeľom Andrejom Kostolanským a trénerom Šarmírom. Mal som z tohto stretnutia veľmi dobrý pocit a napokon som sa rozhodol pre Spartak. Dnes môžem povedať, že to bolo to najlepšie, čo som mohol urobiť.

Bola pre vás predošlá sezóna kľúčová? V Trnave ste začali dostávať šancu pri A-mužstve, už počas jesennej časti ste trikrát nastúpili v základnej zostave, až ste sa napokon stali jej pevnou súčasťou.
Do Trnavy som neprišiel s veľkými očami, že budem hrávať každý zápas. Chcel som sa postupne aklimatizovať do mužstva a zo začiatku to tak aj vyzeralo, pretože som v zápasoch dostával len párminútové príležitosti. Nakoniec to vystrelilo tak, že som začal dostávať čoraz viac a viac priestoru a myslím si, že som sa v mužstve uchytil. Určite to pre mňa bola skvelá sezóna, ale nenazval by som ju kľúčovou, skôr rozbehovou. Dúfam, že budem v takomto napredovaní pokračovať aj ďalej.

Vaše meno sa dostalo do povedomia širšej futbalovej verejnosti hlavne po 11. kole základnej časti Fortuna ligy v zápase s Trenčínom, kedy ste prekonali vo veku 17 rokov, 1 mesiac a 11 dní rekord Jozefa Adamca a stali ste sa najmladším strelcom v histórii Spartaka. Ako si spomínate na tento úspech?
V danom momente som ho ani moc nevnímal, až neskôr, keď som zistil, aký rekord som prekonal, tak to vo mne zarezonovalo. Deň nato mi ocino čítal, kto bol Jozef Adamec, aké dosiahol úspechy, a vtedy som si uvedomil, čo sa mi podarilo prekonať a že som sa už v klube aj niekde dokázal zapísať. Bol to príjemný moment aj pocity.
Meno Jozef Adamec vám v tej chvíli nič nevravelo?