Obdobie dušičiek je späté najmä spomienkami na zosnulých, ktorých sme mali možnosť spoznať v rôznych etapách nášho života. Či už sú to naši blízki alebo známi, ich odchod v nás často zanechal nezmazateľnú stopu. Práve dôstojný odchod nevyliečiteľne a ťažko chorých je doménou hospicovej a paliatívnej starostlivosti, ktorou sa odborne a v praxi zaoberá profesorka Patricia Dobríková z Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity.

Nedávny, 9. ročník Medzinárodnej konferencie hospicovej a paliatívnej starostlivosti, ktorý sa uskutočnil pod jej vedením, priniesol najnovšie poznatky odborníkov z domova a zahraničia pri zabezpečovaní čo najdôstojnejších podmienok pre umierajúcich.
Postoje k smrti u pracovníkov pracujúcich v rámci geriatrickej starostlivosti boli jedným z príspevkov, ktorý zaznamenal významný ohlas na konferencii, ktorej sa zúčastnilo viac ako 200 odborníkov. Tí riešili napríklad aj rodinné vzťahy, ktoré ovplyvňujú starostlivosť o onkologického pacienta, priblížili ich pocity úzkosti a strachu.

Profesorka PhDr. Mgr. Patricia Dobríková, PhD. et PhD. spolu s kolegyňami Mgr. Dianou Horniakovou a Doc. Máriou Dědovou, PhD. hovorili na tému Vzťah medzi sebaúčinnosťou, sociálnou oporou a posttraumatickým rastom u onkologických a hospicových pacientov. Ako k danej téme povedala profesorka Dobríková: „Utrpenie nám dáva aj možnosť rásť, dozrievať a stávať sa zrelšou osobnosťou. Taktiež mení naše hodnoty, náš pohľad na život ako taký. V takejto situácii sú nám veľmi nápomocnými aj naši blízki, ktorí nám poskytujú oporu a pomoc zvládnuť ťažkú chorobu a vysporiadať sa s novou a veľmi záťažovou skutočnosťou.“

Nela Krajčovičová
