TRNAVA. V živote každého z nás sú chvíle, na ktoré sa nezabúda. Nezmažú ich plynúce dni, ba ani desiatky rokov. Práve takéto chvíle v trnavskom klube zaznamenáva a uchováva kronikár MIKULÁŠ ROŽŇÁK , ktorý je neodmysliteľnou súčasťou zápasov futbalistov Spartaka Trnava. Patrí medzi tých, ktorí sa smelo môžu obzrieť za seba, za tým, čo vykonali v prospech a pre zviditeľnenie trnavského futbalu.
Mikuláš „MIKI“ Rožňák, ktorý je rodákom z Trnavy, „malého slovenského Ríma“, a je dušou histórie trnavského futbalu, sa dožil 10. októbra, krásneho životného jubilea 70 rokov. Síce sa nikdy nestal aktívnym futbalistom, no práve vďaka nemu sa trnavský futbal v jeho rodisku môže pochváliť takým archívom a spracovaním svojej histórie ako snáď žiadny iný klub na Slovensku.
Kompletné výsledky zo všetkých doterajších zápasov, stovky historických fotografií, článkov a správ, perfektne spracované programy k ligovým či pohárovým zápasom s úžasnými informáciami, o ktorých máloktorý fanúšik trnavského futbalu vie.
Miki, ako ho prezývajú, je človek, čo má trnavský futbal v srdci a telom mu prúdi jednoznačne vzácna „červeno–čírna“ krv. Jeho, oku neunikne žiadny gól, striedanie či žltá krta. Spartaku fandí od detstva a futbal je jeho popri starostlivom rodinnom živote životnou láskou.
(zdroj: TASR)Cesta za veľkým futbalom
Fanúšikom Spartaka Trnava je od ôsmich rokov, keď ho na jeseň v roku 1959 zobral na štadión starý otec. Bol to preňho dodnes nezabudnuteľný zápas Spartak Trnava – Jednota Košice s výsledkom 3:0.
S manželkou Evkou, ktorá je rodáčkou zo stredného Slovenska, vychovali dve dcéry, Luciu a Evu ml., a manželmi sú viac ako 40 rokov.
Miki už ako 10-ročný chodil so zástavou Spartaka na futbalové zápasy a od tých čias je to preňho nenahraditeľná záľuba. Veľmi sa mu zapáčila táto srdcová, priam životná futbalová činnosť – fanúšikovanie najobľúbenejšiemu mužstvu na zelenom trávniku. Ako postupne pribúdali roky a šiel čas, začal už sám od roku 1961 s priateľmi chodiť na futbal. Zažil aj horké chvíle svojho mužstva, keď Spartak vypadol z ligy.
No prišiel rok 1964 a opätovný návrat červeno-čiernych do najvyššej súťaže a následne v 60. a začiatkom 70. rokov zlaté časy trnavského futbalu.
Manželka mu túto činnosť dodnes toleruje, pretože vie, čo Miki pre trnavský futbal znamená, napriek tomu, že ju táto futbalová sféra príliš neláka.
Na druhej strane však fandí a podporuje spartakovcov a pri rozhovoroch pripomína: „Som rada, že manžel dlhé roky fandí Spartaku a má veľký vzťah k futbalu. Vďaka nemu dostáva väčší a väčší životný optimizmus a naoko sa stáva „mladším“. Jednoducho, hodí sa to k jeho športovej činnosti.“
Keď Spartak vyhral Stredoeurópsky (1966/67), Československý pohár (1950/51, 1966/67, 1970/71, 1974/75, 1985/86) a postupne výkonmi červeno-čierni napredovali, prišiel zisk prvého majstrovského titulu (1967/68), čo sa doposiaľ opakovalo šesťkrát. Miki mal vtedy necelých 17 rokov. Bol to zápas s Jednotou Trenčín (2:0) na domácom štadióne. Samozrejme, v tých časoch bol na všetkých rozhodujúcich zápasoch s mužstvom doma či vonku.
V Bíňovciach prišlo k zmene na trénerskej lavičke Čítajte V ďalšom ročníku bola pre Mikiho zvlášť nezabudnuteľná kontumácia Spartaka na jar 1968, keď vo vypredanom trnavskom kotli po prílišnom návale fanúšikov v 29. minúte práve v sektore bratislavských fans praskla bariéra. Vtedajší pražský rozhodca Fr. Sláma po viacnásobnom upozorňovaní, aby fanúšikovia opustili priestor za bránkou, čo odmietali, predčasne ukončil zápas.
Dohrávalo sa za zeleným stolom kontumačným výsledkom 3:0 v prospech slovanistov, aj keď išlo o ich zavinenie. Čerešničkou na ligovej torte v konečnej tabuľke bolo, že i napriek tomuto nečakanému incidentu slovanistov ligový ročník Spartak vyhral s päťbodovým náskokom pred Slovanom a získal majstrovský titul.
Ten druhý majstrovský titul (1968/69) bol v domácom zápase Spartaka s pražskou Spartou po remíze 3:3. Domáca remíza sa považovala prakticky za neúspech. Prítomní fanúšikovia na zápase to brali tak, že sa nevyhralo, ale spontánne oslavovali.
Čierne súkno nad futbalovou Trnavou
V jeho bohatej pamäti je dodnes nezabudnuteľný zvlášť tretí majstrovský titul (1970/71), ktorý získal Spartak po víťazstve s dodnes najväčším rivalom. Po víťazstve nad Slovanom Bratislava 1:0 Adamcovým gólom, ktorý v zápase hráči a fanúšikovia Spartaka detronizovali. Ďalší, štvrtý titul (1971/72), ktorý Spartakovci získali na štadióne pod Zoborom v Nitre, keď po remíze 2:2 bola veľká oslava trnavských fanúšikov priamo na nitrianskom štadióne a veľkolepá cesta z Nitry do Trnavy, kde sa tiahli stovky áut a za tmy vytvárali „červenú čiaru“.
Podobný scenár bol pri zisku piateho majstrovského titulu (1972/73) v zápase s mužstvom TŽ Třinec – 3:0, ktorý bol v tej futbalovej päťročnici posledným v roku 1973. Bol to už akýsi samozrejmý ligový úspech, pretože to nebolo až také veľkolepé ako pri prvom, treťom a štvrtom zisku. Tie boli viac oslavované ako ten predchádzajúci druhý či piaty. Najväčšie dodnes nezabudnuteľné sklamanie v Mikiho srdci je „čierne súkno nad futbalovou Trnavou“ z 11. júna 1997.
Ligový ročník 1996/1997 mali trnavskí futbalisti veľmi dobre rozohraný, držali tempo výkonnosti, ako i bodovej úspešnosti, pohybovali sa na popredných priečkach spolu s 1. FC Košice a Slovanom Bratislava. O víťazovi sa rozhodovalo až v poslednom, 30. kole. Do Rimavskej Soboty cestovali Trnavčania ako vedúci tím ligovej tabuľky s dvojbodovým náskokom pred 1. FC Košice, navyše povzbudení, keď predtým rozdrvili slovanistov na domácom trávniku výsledkom 4:0.
Zápas o titul na Gemeri sa odohrával od úvodu podľa predstáv. Trnavčania viedli od 28. minúty gólom Šimona z penalty, polčasové víťazstvo nasvedčovalo ceste za titulom. Po obrátke sa však diali neskutočné veci, ktoré nemali s férovým futbalom nič spoločné. Trnavčania prehrali 2:1 a Košičania podvodom slávili svoj prvý historický majstrovský titul. Ako Miki povedal, bol to hrubý podvod storočia futbalu v podaní manažérov 1. FC Košice, keď v zápase úradovali rozhodcovia pred 11-tisícovou diváckou kulisou.
Mikuláš Rožňák (zdroj: FC Spartak Trnava)Študentské časy
Počas študijných rokov na dopravnej vysokej škole v Žiline v rokoch 1971 – 1976 začal Miki futbal vnímať viac do hĺbky. Našiel doma historické noviny, ktoré jeho otec niekoľko rokov odoberal. Výstrižky z trnavského týždenníka si postupne začal lepiť do zošitov a počas študentských čias sa mu ich podarilo zozbierať viac ako desať, čo je neskutočne fantastická faktografická kronika.
Počas piatich rokov vysokoškolského štúdia bol preňho najbližší žilinský štadión, v tom čase s drevenými tribúnami, ale na trnavský futbal nikdy nezabúdal. Spartak po zisku štvrtého titulu v roku 1973 hral v európskom pohári majstrov veľmi dôležitý zápas s anglickým majstrom Derby County.
Tento zápas si žiadnom prípade Miki nemohol nechať ujsť, no škrt jeho účasti na dôležitom zápase mu narobil plánovaný lyžiarsky výcvik. Myseľ mu pracovala naplno, keď žilinskí vysokoškoláci jeho triedy sa tešili lyžovačke v Zuberci, on zasa intenzívne premýšľal, ako sa jej vyhnúť, pretože mu nebola po vôli pre pohárový zápas Spartaka.
V rozbehnutej sezóne ich zatiaľ nikto nezdolal Čítajte Študentská myseľ vie byť vždy dôkladne vynaliezavá, tak našiel pádny „zdravotný“ dôvod, aby nešiel lyžovať, a medzitým rýchlikom cestoval do Trnavy, aby videl v stredu 7. marca 1973 naživo pohárový zápas, čo sa nakoniec podarilo. Anglických „baranov“ Spartak pred vypredanými tribúnami po 90 minútach boja poslal domov s prehrou 1:0 gólom Františka Horvátha.
Po získaní inžinierskeho diplomu v januári 1977 nastúpil do zamestnania v Správe dráhy Bratislava v železničnom odbore. Po ôsmich mesiacoch v zamestnaní obdržal ako 26-ročný povolávací rozkaz do zelenej rovnošaty.
V septembri 1977 nastúpil na jednoročnú základnú vojenskú službu do kasární VÚ Kežmarok. Bola to preňho nútená pauza, keď prerušil najbližší kontakt s trnavským futbalom, no aj napriek tomu sa oň zaujímal, síce len na diaľku prostredníctvom televízie a dennej tlače.
Po roku, keď vyzliekol zelený „mundúr“, sa opäť vrátil do spomínanej práce, kde strávil štyri roky praktickej činnosti, teda do roku 1982. Ako absolvent z vysokej školy dopravnej, „podkutý“ teoretickými vedomosťami, ktoré chcel v praktickom živote uplatňovať a odovzdávať mladej generácii, sa stal na 32 rokov (1982 – 2014) stredoškolským odborným učiteľom na strednej priemyslovke dopravnej v Trnave.
Voľné chvíle na dôchodku
Počas voľných chvíľ sa Miki zdržiava vo svojej „mini futbalovej pracovni“, kde je úplne všetko okolo futbalu. Na stenách vidieť krásne suveníry ako vlajky, obrazy slávneho mužstva Spartaka a mnoho iných pútavých zaujímavostí. Bolo obdobie, keď trnavský Spartak išiel výkonom dolu. Nastalo koncom 70. a začiatkom 80. rokov, keď na určitý čas prestal Miki lepiť výstrižky do zošitov. Neskôr prešiel od lepenia na podstatne modernejší a veľmi praktický spôsob zakladania článkov a referátov z novín do euroobalov.
Každú sezónu má „trnavský archivár“ Miki zdokladovanú výsledkovo, ako aj referáty a ohlasy okolo daného ligového či pohárového zápasu. Futbalová minulosť sa veľmi hodí do pôvodu rodiny Rožnákových.
Jeho strýko Ladislav raz povedal, že keď bude starší a pohyblivejší, na futbal sa už často nedostane. Aj Miki to kedysi vyslovil, ale robí presný opak strýkovej myšlienky, navyše popularizuje trnavský futbal, ako mu sily stačia – píše, archivuje, zbiera suveníry, ale aj rôzne iné aktivity súvisiace len s trnavským futbalom.
Angažuje sa v klube
V Spartaku sa neustále angažoval a angažuje sa dodnes už viac ako 60 rokov. V roku 1988 sa v Spartaku obnovila činnosť fanklubu, kedy ho dve sezóny viedol Ján Valentovič, no od roku 1990 prevzal „opraty“ fanklubu Miki a jeho iniciatíva sa ešte viac stupňovala. Držal spoluprácu s často búrlivými fanúšikmi, vždy sa s nimi dohodol k spokojnosti. Počas 15-ročnej aktivity (1990 – 2005) bol jeho predsedom.
Dominik Takáč: V bráne sa oproti prvým zápasom cítim pokojnejšie Čítajte Organizoval rôzne besedy s futbalistami, viedol pozápasové tlačové konferencie s trénermi pre novinárov a viac ako štvrťstoročie je zostavovateľom bulletinov ku každému domácemu ligovému či pohárovému zápasu Spartaka, ktoré vychádzajú pod názvom SPARTAKOVEC, neskôr BÍLY ANDEL.
Po príchode zo štadióna všetky informácie a fakty zaznamenáva a spracováva často do hlbokej noci.
Vďaka jeho práci a záznamom sa dostáva klub k informáciám, ktorý hráč odohral koľko zápasov, strelil gólov, kto bol najúspešnejším strelcom v lige, kto zasa v pohári, aké má Spartak zápasové štatistiky s inými mužstvami a podobne. Z dlhodobého hľadiska môže tiež zistiť, kto má kedy narodeniny, ako i spomienku na tých, ktorí futbalovú rodinu Spartaka opustili. Páve touto dôslednou prácou sa dostal do veľkého povedomia, do pozície kronikára Spartaka Trnava.
Často dostáva množstvo otázok, obdrží veľa telefonátov a žiadosti s prosbou zaslať fanúšikom a zberateľom zápasové bulletiny, fotografie, informácie či futbalové údaje.
Okrem toho pravidelne prispieva zaujímavými a pútavými článkami a štatistikami do regionálneho týždenníka MY Trnavské noviny, čitateľom sú známe pod názvom „Z kuchyne Spartaka“.
O dva roky, konkrétne 30. mája 2023, bude oslava storočnice trnavského futbalu, ktorej by sa Miki chcel hlavne v zdraví a v dobrom eláne dožiť. Uvidíme, ako mu k tomuto pomôžu aj trnavskí futbalisti svojimi výkonmi a výsledkami.
Mikuláš Rožňák zažil slávne, ale i kruté časy pri trnavskom futbale. Ale tak, ako beží súčasná jeseň 2021, kiež by to bol začiatok opäť ďalšieho úspešného obdobia a pripomenutia si majstrovských titulov aj očakávanou siedmou hviezdičkou. Jeho vierou do budúcnosti je, že raz tieto historické materiály budú ozdobou siene slávy trnavského futbalu a neskončia v zbernom dvore.
Miki, dovoľ, aby sme Ti aj touto cestou zaželali veľa zdravia, lásky, Božích milostí a trvalého futbalového zápalu. Nech širokú trnavskú futbalovú verejnosť môžeš aj naďalej oboznamovať s históriou nami milovaného futbalu červeno-čiernych farieb. Ďakujeme.
Napísal:
– Zlatý vek trnavského futbalu (vyšla v roku 2009, má 348 strán) napísal ju v spoluautorstve Anny Varadínovej a Kamila Majerníka.
– Biblia Spartaka (vyšla v roku 2013, má 206 strán) napísal ju v spoluautorstve s Jozefom Kšiňanom a Stanislavom Hlaváčkom
– Od Lausanne po Zűrich (vyšla v roku 2015 , má 136 strán) – osobné dielo – mapuje účinkovanie spartakovcov v pohárovej Európe. Zmapovaných je 78 zápasov pod vlajkou UEFA.
Autor: Kamil Somorovský
