TRNAVA. Vedeli by ste poskytnúť prvú pomoc? A vedeli by ste si predstaviť, že by ste ju mali poskytnúť bez zdravotníckych pomôcok, ktoré sú dnes k dispozícii? Nebolo by to jednoduché. Predstavte si, že neexistujú striekačky, leukoplasty a momentálne asi najviac aktuálne rúška. Absurdné...
Rúška
Vírus Covid-19 síce dorazil z Číny, ale z „Ríše stredu“ pochádzajú paradoxne aj rúška, ktoré sa stali neoficiálnym symbolom pandémie nového koronavírusu. Chirurgické rúška vyvinul pre potreby ochrany pred morovou epidémiou malajský lekár čínskeho pôvodu Wu Lien-teh. Wu bol v roku 1910 vyslaný na severozápad Číny, kde mor kantril miestne obyvateľstvo.
Mladý lekár sa snažil zabrániť šíreniu ochorenia pomocou špeciálne navrhnutej masky z gázy, bavlny a niekoľkých vrstiev látky. Obyvateľom odporúčal, aby ním navrhnutú masku nosili všade tak, aby im prekrývala dýchacie cesty.
Ilustračný obrázok (zdroj: pixabay.com)Leukoplast
Parafrázujúc príslovie „za všetkým hľadaj ženu“, za leukoplastom treba hľadať kuchyňu. Práve porezané prsty Josephine Dickinson pri príprave jedla podnietili Earla Dickinsona, aby svojej manželke dožičil, vďaka vynálezu leukoplastu v roku 1921, zavŕšiť prípravu pokrmov úplne do konca.
Vtedy sa na podobné poranenia používal obväz, ktorý sa skladal zo samostatnej gázy a lepiacej pásky. Američan Earle Dickson si všimol, že gáza a lepiaca páska, ktoré používala jeho žena, jej padajú. Vzal teda kúsok gázy, k stredu pásky ho pripevnil a... výrobok sa napokon dostal do celého sveta.
Ilustračný obrázok (zdroj: pixabay.com)Injekčná striekačka
Za ozajstného otca injekcií, ako ich poznáme dnes, sa považuje škótsky lekár Alexander Wood. V roku 1853 ako prvý aplikoval liečivo zo striekačky ihlou do podkožia. Práve v päťdesiatych rokoch 19. storočia sa začali injekcie zaraďovať do bežnej lekárskej praxe.
Najskôr ako sklenené - ale tie pri sterilizácii varom praskali, no a po 1. svetovej vojne z plastu. Jednorazovo začali byť používané však až v druhej polovici minulého storočia.
Prvá pomoc
Ako nám k téme prvej pomoci povedala garantka bakalárskeho študijného programu Ošetrovateľstvo z Trnavskej univerzity, doc. PhDr. Jana Boroňová, PhD., akákoľvek prvá pomoc je lepšia ako žiadna.
„Je to je hlavná myšlienka o bazálnom povedomí pri stavoch, keď sa niečo niekomu stane, keď niekto potrebuje pomoc. Poskytnutie základnej prvej pomoci by malo byť imperatívom pre každého človeka. Jej ovládanie patrí ku gramotnosti rovnako ako písanie, čítanie, počítanie či ovládanie počítača a je súčasťou morálky každého človeka.
Ilustračný obrázok (zdroj: pixabay.com)Záverom predstavím úžasnú pravdu, ktorú vyslovil doc. Viliam Dobiáš, významný predstaviteľ urgentnej medicíny: „Zvýšenie počtu zachránených osôb a zníženie počtu komplikácií je možné dosiahnuť, keby aspoň každý piaty obyvateľ chcel a vedel poskytnúť prvú pomoc pri život ohrozujúcich stavoch a iných najčastejších úrazoch a náhlych ochoreniach: pri zastavení dýchania a krvného obehu, bezvedomí, veľkom vonkajšom krvácaní, šoku, popáleninách, zlomeninách, strelných a bodných poraneniach“.
Včas poskytnutá základná prvá pomoc – ako prvý článok reťaze prežitia – predstavuje vo vysokej miere druhú šancu na život.“
Autor: Nela Krajčovičová
