TRNAVA. V piatok 10. septembra 2021 sa uskutočnila trnavská premiéra nového slovenského filmu Správa spojená s diskusiou s jeho tvorcami a protagonistami. Príbeh je inšpirovaný útekom Alfréda Wetzlera a Rudolfa Vrbu z koncentračného a vyhladzovacieho tábora v Osvienčime-Brzezinke.
Následne spísali 32-stranovú správu o nacistických praktikách v nemčine. Dokončili ju 27. apríla 1944.
Silný zážitok
„Film Správa je aj vzhľadom na jeho načasovanie potrebný a vyvoláva naozaj silný zážitok. Umelecké dielo je súčasťou filmovej tvorby, no je predovšetkým pripomienkou temnej stránky našich dejín. Zobrazuje, že nenávisť, nevraživosť a neznášanlivosť zabíja. Našťastie, aj v ťažkých časoch ľudia nachádzajú silu a statočnosť postaviť sa zlu alebo zlo pomenovať a priniesť správu. Príbeh rodáka z Trnavy, tak ako dielo, považujem za inšpiratívne a aktuálne. Oceňujem aj tvorcov, ktorí premostili minulosť so súčasnosťou. Bol by som rád, aby to tak vnímali aj diváci,“ povedal po premiére trnavský župan Jozef Viskupič.
Deň po celoslovenskej
Trnavská premiéra filmu Správa sa uskutočnila deň po slovenskej premiére, ktorá sa konala pri príležitosti pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia. Trnavská župa finančne podporila výrobu filmu režiséra Petra Bebjaka.
Na stenách pribudli nadrozmerné maľby, v Trnave tvorili aj zahraniční umelci Čítajte Podľa režiséra Petra Bebjaka, „cieľom produkcie nebolo len sfilmovať románovú predlohu ‚Čo Dante nevidel', ktorú rodák z Trnavy Alfréd Wetzler vydal v roku 1964 pod pseudonymom Jozef Lánik. Snímky má aj širší rozmer a je mementom pre tých, ktorí popierajú holokaust a jeho obete. Je aspoň čiastočným splatením dlhu voči aktérom príbehu. A zároveň ďalším príspevkom k splácaniu dlhu voči obetiam holokaustu i všetkým obetiam neľudského nacistického i ľudáckeho režimu.“
K mimoriadne dramatickej zmene postoja Slovákov k Židom došlo po roku 1938, keď sa rozmohlo šírenie protižidovských nálad a represálie. Od roku 1941 sa uplatňovali nariadenia tzv. Židovského kódexu. Pogromy v Trnave vyvrcholili vypálením oboch synagóg.
Napokon bol arizovaný majetok, zriadené pracovné tábory a realizované deportácie. Prvý transport bol vypravený z popradskej železničnej stanice do Osvienčimu 25. marca 1942. Obeťou holokaustu sa stalo 70-tisíc Židov, teda väčšina našich židovských spoluobčanov.
Autor: JV
