TRNAVA. Trnavská pahorkatina a úrodné polia Trnavskej tabule sú príhodnou a vyhľadávanou lokalitou pre chránené dravce, akými sú sokol rároh, orol kráľovský či vzácna kaňa popolavá.
Trnavský podnik sa bude podieľať na výrobe nových vlakov pre východ Slovenska Čítajte V snahe pomôcť udržať i zväčšiť ich populácie ochranári spolu s poľnohospodármi a energetikmi podnikajú každoročne kroky na ochranu. Podľa riaditeľa Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Malé Karpaty Petra Puchalu ako účinným sa ukázalo byť inštalovanie búdok na hniezdenie na stožiaroch vysokého napätia.
„Územie Trnavskej tabule je stožiarmi popretkávané, javilo sa ako vhodné využiť ich za týmto účelom,“ povedal Puchala pre TASR.
Sokol rároh bol pôvodne stepný druh a krajina Trnavskej pahorkatiny mu ju podľa Puchalu pripomína. Populácia tohto dravca, ktorá bola v Malých Karpatoch silná v 80. až 90. rokoch minulého storočia, sa stiahla do nížiny aj vďaka ochranárskym opatreniam.
Pomáhajú s hlodavcami
Keď už bolo ochranárom jasné, že k postupnému prechodu prichádza, prišlo v spolupráci s energetikmi na spomínané búdky nad obilnými poľami. Sokoly rady prijali takúto pozvánku a ochotne ich osídľovali, je to pre nich výhodné. „Takto majú potravné biotopy priamo pod zobákom, nemusia za potravou lietať na veľké vzdialenosti. Zároveň sú všeobecne dravé vtáky výraznou pomocou farmárom proti hlodavcom,“ konštatoval Puchala.
Sokol, ako doplnil, si vlastné hniezda ani nestavia, dokáže využívať obydlia po iných vtákoch. Na Slovensku žije v súčasnosti okolo 40 hniezdnych párov, v tomto roku 32 párov úspešne vyviedlo mláďatá.
„Orol kráľovský je podobný prípad,“ uviedol riaditeľ Správy CHKO. „Hniezdi buď na okraji pohorí alebo v poľnohospodárskej krajine na vysokých stromoch, využíva lesíky a vetrolamy,“ povedal.
Ochranári musia dbať na to, aby nebol v dobe hniezdenia rušený. Správa sa však odlišne. „Orlovi neprekáža stroj, kombajn môže byť aj v jeho blízkosti. Znepokojí ho však prítomnosť človeka,“ doplnil.
Dôkazom toho je podľa Puchalu aj prípad, keď našli hniezdiaceho orla v lesíku asi 200 metrov od rušnej diaľnice a evidentne nemal s prechádzajúcimi autami žiadny problém. Orlov kráľovských je v súčasnosti na Slovensku zhruba podobný počet ako sokola rároha.
Dôležitým momentom pre život dravcov v lokalite je výskyt hlodavcov na poliach, ktoré sú významnou zložkou ich potravy. „Jedným z najvzácnejších druhov, ktoré sa v oblasti vyskytujú, je kaňa popolavá. Rada zahniezdi vo vyšších trávnatých porastoch, ktoré nie sú pravidelne kosené. Obydlie si však stavia aj na poliach pšenice či jačmeňa, čo je ale pomerne rizikové. Hlavne preto, že čas hniezdenia má tento druh posunutý a tak sú mláďatá v hniezdach práve vtedy, keď je žatva,“ povedal Puchala.
Hrozbou sú kombajny
Na farmároch, ochranároch a dobrovoľníkoch je potom, aby vysledovali, kde hniezda sú, aby ich kombajn obišiel a mláďatá mohli v pokoji dorásť. „My už poznáme, kde v kraji tento druh hniezdi a tak sa od príletu kane sledujú a keď už máme potvrdený ich pobyt, chodíme a hniezdo nájdeme,“ opísal Puchala. Potom ho ochranári oplotia malým plôtikom a nasprejujú okolie, aby odradili predátorov. Napríklad líška si na mláďatách rada pochutí.
Označené miesto pri žatve kombajn obíde a mláďatá môžu rásť. „No kane nás dokážu aj prekvapiť. Dosť často sa stáva, že hniezda nájdeme na nepredpokladaných miestach. Preto je dôležité stále chodiť do terénu a pozorovať vtáky na lokalitách,“ uviedol riaditeľ Správy CHKO.
Počet hniezdiacich párov sa z roka na rok mení, mali napríklad aj lokalitu, kde v jednej sezóne zahniezdilo a vyviedlo mláďatá až dvanásť párov. Naopak v tomto roku nebolo zaznamenané hniezdenie kane popolavej na danom území.
