TRNAVA. Mnohým by sa nasledujúci rozhovor mohol na prvý pohľad hodiť do rubriky šport. Erik Ferencz (37) z Piešťan však nie je žiadny profesionálny športovec. Chodí normálne do práce, 8 hodín denne, päť dní v týždni, ako ktokoľvek z nás. Pracuje ako IT programátor. S triatlonom začal pred piatimi rokmi.
Aké je to žiť bežný život a popritom sa pripravovať na preteky, v ktorých mnohí spoznávajú samých seba? Veď odplávať 3,8 kilometra, prejsť 180 kilometrov na bicykli a zabehnúť 42,2 kilometra je viac ako úctyhodný výkon.
Erik to na nedávnom podujatí Slovakman 2021 stihol za 9 hodín a 43 minút. Ako sám s úsmevom tvrdí, preteky sú už len čerešničkou, cestou Ironmana je samotný tréning. A popri tom všetkom byť na ôsmu v „kancli“.
Ako sa dá skĺbiť rodina, práca, kamaráti a trénovanie?
Je to náročné. Dať to všetko dokopy, tréningy a prácu, zosúladiť to, mi trvalo tri roky. Ale teraz som už spokojný.
Tieň na zelenej lávke chcú aj pre chodcov Čítajte Takže to nie je o tom, že si po robote idete skrátka zabehať či zabicyklovať?
Tréningy si plánujem dopredu. Musia mať zmysel, rovnako ako nevyhnutná regenerácia po nich. Keď si ráno odbehám a idem si na osem hodín sadnúť do práce za počítač, regenerácia trpí, preto aspoň v kancelárii robím nejaké naťahovacie cviky. Zo začiatku som to robil zle.
Mesiac vkuse som trénoval a myslel som si, že to má zmysel. Ale došlo to do takého štádia, že som bol tak unavený, že za dva – tri týždne som ochorel, alebo som tak slabo po tréningoch regeneroval, že som mesiac nebol efektívny. Bola to parabola, hore, dole. Výsledky síce stúpali, ale veľmi pomaly, respektíve nebolo to adekvátne tréningovej záťaži.
