TRNAVA. 25. júla sa dožil vzácneho životného jubilea – 80 rokov – Vojtech Kredátus, bývalý hádzanár Slávie Trnava a neskôr i Lokomotívy ŽOS.
Rodák z Bratislavy sa po úmrtí otca stal ako trojročný Trnavčanom a v malom Ríme žije doteraz.
Skúšal aj futbal
K hádzanej sa dostal počas štúdia na gymnáziu, kde ho učil telesnú výchovu profesor František Gažo a pri ňom sa TV = hádzanej. Vojto to v mladosti skúšal aj vo futbale, bol brankárom Spartaka, no po úraze chrbtice zostal iba pri hádzanej.
Základnú vojenskú službu absolvoval v Dukle Pezinok (1961-63) a po návrate bol verný trnavským farbám až do roku 1976, kedy po zranení kolena s hádzanou skončil.
Dobré výkony priniesli ľavému krídelníkovi trnavskej Slávie možnosť byť v príprave reprezentácie ČSSR a zahrať si v Bukurešti proti úradujúcemu majstrovi sveta Rumunsku. V roku 1965 nastúpil za bratislavský kraj proti Japonsku v Bratislave.
Rád spomína aj na letecký zájazd Slávie cez Francúzsko do Alžírska a rovnako aj zápasy trnavských slávistov po Európe, mužstvo cestovalo špeciálnym vlakom so spacím a reštauračným vozňom.
Zápasy na škvare

V šesťdesiatych rokoch sa hádzaná v Trnave hrávala na Orolskej záhrade (medzi malým Kostolíkom sv. Helenky a hotelom Karpaty). Pre Trnavu to bolo posvätné miesto, rovnako ako neďaleký štadión Spartaka.
Zápasy na škvare a neskôr antuke sa hrávali v nedeľu od 11. hodiny a po obede býval futbal s dorasteneckým predzápasom.
Na hádzanej sa v hľadisku tiesnilo 4-tisíc divákov, na futbale 20-tisíc. Vďaka trénerovi Malatinskému chodili futbalisti doobeda na hádzanú a poobede hádzanári na futbal. Najväčšími ťahákmi v hádzanej boli duely s Duklou Praha a Tatranom Prešov. Slávia Trnava mala družbu s celkom Zubří, ligu hrávalo aj moravské mužstvo z vidieka Sokol Telnice.
Od roku 1974 sa hrala liga v hale Družba a Orolská záhrada osirela. Dve sezóny, do roku 1976, hral teda Kredátus ligu v hale a v tom čase sa hrávali kvôli cestovaniu dvojzápasy v sobotu poobede a v nedeľu doobeda.
Šport číslo dva
Za 13 rokov v Slávii je bohatý aj počet hráčov, s ktorými Vojto hrával. Boli to aj neskorší tréneri – Pavol Bohunický, Miki Grajcar, Ernest Gubrický, brankári – Laco Bednárik, Jozef Hirner, Marián Hirner a hráči – Laco Hlavatý, Ferko Mišovič, Pepo Hadrava, Lulo Lukačovič, Pavol Haruštiak, Ferko Smolka, Ferko Bako, Juraj Pavlíček, Ivan Kolesík, Ivan Hargaš a ďalší. Na každého rád spomína, aj keď mnohí už nie sú medzi nami.

Kedysi bola hádzaná v Trnave športom číslo 2, hneď po futbale. Vyrástlo tu mnoho kvalitných hráčov i trénerov. V roku 1994 oslavovala trnavská Lokomotíva dokonca titul slovenského majstra. Toto všetko je však teraz už len pekná minulosť. Prítomnosť je viac ako smutná.
Hádzanársky oddiel zanikol a jeho prípadné oživenie je v nedozernej diaľke. Škoda. Veľká škoda!
Vojtechovi Kredátusovi k jubileu srdečne blahoželáme a do ďalších rokov prajeme hlavne dobré zdravie.
Autor: Mikuláš Rožňák