TRNAVA. Obec Križovany nad Dudváhom leží necelých 7 km juhovýchodne od krajského mesta Trnava, v blízkosti rieky Dudváh. V období po 1. sv. vojne sa v obci centrom kultúrneho a osvetového diania stala škola.
Svoju činnosť začali spolky rôzneho charakteru, od hasičských až po umelecké združenia, spevokoly a ochotnícke divadlá, ktoré do značnej miery prispeli k rýchlemu rozvoju vzdelanosti a kultúrnej aktivity.
Obyvatelia obce pracovali prevažne v poľnohospodárstve. Zaoberali sa predovšetkým pestovaním cukrovej repy. V obci sa nachádzali aj rôzne remeslá, napr.: kováčstvo, holičstvo, kolesárstvo, remenárstvo.
V zimných mesiacoch ženy väčšinou párali perie a vyšívali. Vyšívalo sa na týchto materiáloch: plátne, paname, kanave a tyle. Muži sa pripravovali na jarné práce a opravovali poľnohospodárske náradia.
Dvadsiate a tridsiate roky 20. storočia boli poznamenané svetovou hospodárskou krízou (1929-1934), obec sa niesla v znamení stavebného ruchu.
Mali aj telefón
Začala sa realizovať elektrifikácia obce, výstavba jednoposchodovej obecnej budovy, ktorá mala zastrešovať poštový úrad, „četnícky“ úrad, byty pre učiteľov školy. Poštový úrad požiadal obec v roku 1933 o zriadenie telefonickej hovorne. Miestny kostol už nespĺňal požiadavky veriacich v obci, a preto sa rozhodli postaviť z vlastných finančných prostriedkov väčší kostol. Nový kostol slávnostne vysvätil biskup Dr. Michal Buzalka dňa 18. septembra 1938.
Po skončení 2 sv. vojny bolo prvoradou úlohou obnoviť civilný život, zabezpečiť zásobovanie obyvateľstva a odstrániť vojnou napáchané škody.
V roku 1948 sa vykonali zmeny v úradných názvoch obcí na Slovensku. Vyhláškou zo dňa 11. júna 1948 o zmenách úradných názvov obcí na Slovensku boli poslovenčené maďarské a nemecké názvy obcí, respektíve boli nahradené starými slovenskými a pôvodnými názvami. V júni 1948 sa vtedajší názov obce Kerestúr zmenil na Križovany nad Dudváhom.
V roku 1949 miestna správna komisia prijala rozhodnutie o zriadení miestneho verejného rozhlasu. Zaviedol sa v roku 1950 a nahradil starý spôsob oznamovania miestnych úradných správ – bubeníka (kišbíra). V roku 1949 sa začalo združstevňovanie a vytvárali sa jednotné roľnícke družstvá, do ktorých museli vstupovať jednotlivci so svojou pôdou.
Dochádzali za prácou
Socializácia dediny v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20. storočia postupne menila životné a pracovné podmienky obyvateľstva Križovian. Zmeny nastali aj v zamestnanosti obyvateľstva, ktoré pracovalo nielen v poľnohospodárstve, ale aj dochádzalo za prácou do neďalekej Trnavy i Serede. Zriedkavosťou nebola dochádzka za prácou do Bratislavy. Spoje sa prispôsobovali aj vyššiemu počtu študentov, najmä na učňovských a stredných školách. Postupne sa zvyšovala vzdelanosť obyvateľstva. Nebolo zriedkavosťou ani vysokoškolské vzdelanie.
Obyvatelia zveľaďovali svoju obec v rámci tzv. akcii „Z“: postavili Dom smútku (1957), Kultúrny dom (1966), chodníky, oplotenie cintorína, požiarnu zbrojnicu. MNV v Križovanoch v roku 1972 v rámci investičnej výstavby uskutočnilo výstavbu kanalizácie – krytého kanalizačného zberača dažďových vôd v celkovej dĺžke 1300 bm.
V roku 1966 bola v obci postavená nová škola. Areál školy pozostával z dvoch pavilónov slúžiacich na vyučovanie, budovy jedálne s kuchyňou, telocvične a štvorbytovky, ktorá mala slúžiť ako byty pre učiteľov. Základná deväťročná škola mala 18 tried, v školstvom roku 1966/67 navštevovalo školu celkom 530 žiakov.
Podľa archívnych materiálov sa v Križovanoch v roku 1972 nachádzali rôzne prevádzky zriadené pri MNV. Medzi tieto prevádzky patrili: prevádzkáreň výšivkárstvo, prevádzkáreň autodoprava, prevádzkáreň traktorová doprava, prevádzkáreň sklenárstvo, prevádzkáreň šrotovanie obilia, prevádzkáreň kaderníctvo, pracovala tu údržbárska čata a fungovala požičovňa miešačiek a stolov.
V roku 1974 bol v obci postavený pamätník obetiam II. sv. vojny v areáli ZDŠ Križovany nad Dudváhom.
Zlúčili ich
V roku 1975 boli zlúčené obce Križovany nad Dudváhom, Vlčkovce a Opoj do jednej obce s názvom Dudváh. Pričom sa vždy pri názve obce uvádzala miestna časť.
Od 1. januára 1991 sa Križovany nad Dudváhom znovu stali samostatnou obcou.
Okrem vyššie spomínaného rozvoja obce bol veľmi dôležitý aj kultúrno - spoločenský život. V obci pôsobilo divadlo, hudba a spev bola v tomto období zastupená najmä Folklórnym súborom Dudváh a dychovou hudbou Križovianka. V obci pôsobili spolky: v roku 1924 boli založené Dobrovoľný hasičský zbor a základná organizácia Československého červeného kríža, Zväz záhradkárov a ovocinárov v roku 1961, Zväz včelárov, Únia žien (1954), Zväz protifašistických bojovníkov (v 50. rokoch 20 stor.) , TJ Družstevník Križovany. V období Československa sa v Križovanoch darilo aj športu najmä futbalu, ľadovému hokeju, a stolnému tenisu.