Plešatá speváčka sa divákovi očividne páči

skej zmluvy do Československa. Trnava je po Bratislave, Prešove a Banskej Bystrici štvrtým slovenským mestom, kde divadelné súbory po ňom siahli.

V parížskom Théatre des Noctambules (Divadlo námesačníkov), kde sa dráma objavila v máji 1950, úspech nemala a len ťažko sa presadzovala. Na vtedajšie zvyklosti bol Ionescov divadelný prejav, postavený na paradoxoch, radikálne iný. Búral konvencie, chcel divadlo od nich oslobodiť. Iba postupne sa verejná mienka prikláňala na jeho stranu. Ionescova idea, že človek sa musí zo vzduchoprázdna dostať sám, presvedčila postupne takmer v dvoch desiatkach hier. Eugéne Ionesco si prináša do divadla vlastnú, v podstate tragickú víziu človeka. Vidí ho zbaveného všetkých tradičných hodnôt dôstojnosti. Jeho tvorba je výpoveďou o situácii, ale nie odpoveďou na ňu. Konkrétne Plešatá speváčka pôsobí ako ľahkomyseľný žart. To však nevylučuje dômyselnosť. Dialógy, čerpajúce látku z konverzačných príručiek, sú zdrojom nového druhu komiky, založenej na hromadení a koncentrácii banalít.
Striktne dodržiavaný text Plešatej speváčky zvládlo šesť protagonistov absurdnej komédie obdivuhodne. Manželia Smithovci, Gregor Hološka a Linda Zemánková, si nemajú čo vyčítať s manželmi Martinovcami, hrajú Bratislav Bajus a Edita Borsová. Dych divákom vyráža, a nielen presnou interpretáciou siahodlhého rodokmeňa osoby, čo dostala nádchu, náčelník hasičov – Vladimír Jedľovský. Do hry vhodne zapadá aj za Sherlocka Holmesa sa vydávajúca slúžka Mary – Viera Pavlíková. Celkom netradičným osviežením je v bielej tunike zahalený zvukár Marián Kokavec, s namaľovanými očami, dlhými riasami a nechtami na televíznom monitore. V závere hry prichádza na javisko, vymieňa si miesto s manželmi Martinovcami a rovnaký monológ pani Martinovej, akým otvárala hru pani Smithová, naznačuje, že absurdný stereotyp sa bude opakovať i prepojenie s televíznou kultúrou, ktorá je hlavným hlásateľom banalít... Herci, vedení režisérom Viktorom Kollárom a dramaturgom Martinom Gazdíkom, prijali projekt s pohodou. „Pod vplyvom hry som sa nedávno viac započúvala do toho, čo ľudia rozprávajú. Zistila som, že každý si hovorí svoje a vôbec nikoho to netrápi,“ vystihla za všetkých podstatu Edita Borsová. Veď Ionescova Plešatá speváčka, ktorá sa po svojej premiére v piatok 17. júna má šancu stať ďalším aj divácky úspešným štúdiovým projektom, je práve o tom.
Janka Pekarovičová