TRNAVA. Unikátna zbierka Roberta Runtáka z Českej republiky obsahuje asi 1800 umeleckých diel od približne štyristo autorov.
Zbierka nemá typické zameranie na konkrétne obdobie či umelecký okruh, akcentuje však vybrané momenty českého výtvarného umenia a čiastočne aj jednu etapu súčasnej európskej maľby.
Robert Runták nemohol prísť do Trnavy osobne, pretože bol na pracovnej ceste v zahraničí.

Spojili sme sa s ním elektronicky, v rozhovore sa dozviete aj to, ktoré z vystavovaných diel v Trnave je jeho favoritom.
Prečo práve Slovensko, respektíve Trnava?
Prečo práve Trnava? Dostal som jasnú a konkrétnu ponuku od riaditeľa Galérie Jána Koniarka v Trnave Vladimíra Beskida, s ktorým sa už nejaký čas poznám.
Viem, že je to človek na pravom mieste a navyše, Trnava je veľmi zaujímavé mesto.
Čo vlastne naštartovalo vašu zberateľskú vášeň?
Začalo to veľmi nevinne. Potreboval som sochu do nového domu v Olomouci.
Bolo to v roku 2007. A to bol začiatok.
Ktoré dielo z vašej zbierky považujete za najhodnotnejšie?
Pokiaľ sa bavíme len o zbierke zahraničnej maľby, tých favoritov je viac. Tieto diela však nie sú vystavené v Trnave.
A z tých, čo visia v Trnave?
Z tých, čo sú teraz v galérii, je to asi obraz Daniela Richtera s názvom Warum ich kein Konservativer bin (Prečo nie som konzervatívec).

Koho považujete za najväčšieho maliara všetkých dôb?
To je otázka, na ktorú sa nedá odpovedať. Každá doba so sebou nesie neporovnateľné špecifiká. Naozaj, mohol by som ich vymenovať. Bolo by ich veľa.
Ak by ste mali neobmedzený rozpočet a možnosti, aké dielo je pre vás top, nazvime ho ikonické?
Duchampov pohreb od Adriana Ghenieho alebo Dvojfarebná fuga od Františka Kupku.
Dokedy plánujete svoju zbierku rozširovať?
Až do doby, keď ma táto posadnutosť prestane baviť (smiech).
Na čo sa plánujete zamerať, na aké obdobie, školu či krajinu?
Zámer a smer je vlastne daný už niekoľko rokov. Pôjde teraz len o to, aby sme diela hľadali a doplňovali zbierku. Určite sa ešte nájdu autori, ktorí by sa do nej veľmi hodili.