TRNAVA. Zápas so Žilinou bol pre Spartak smolným, okrem toho, že si neudržali vedenie po tom, ako brankárovi Dobrivojovi Rusovovi vypadla lopta z rúk, ale pri páde sa trnavský kapitán zranil a do konca sezóny sa medzi tri žrde trnavskej brány už nepostaví.
Zranenie sa ukázalo ako vážne, pretrhnutý krížny väz a kompletná lézia oboch meniskov na pravom kolene. Hneď začiatkom týždňa Rusov absolvoval operačný zákrok, dnes sa už zotavuje doma a čaká ho dlhá a náročná rekonvalescencia.
S Dobrivojom Rusovom (28) sme sa rozprávali o tom, aká sa mu dostala podpora od fanúšikov, spoluhráčov a ľudí z klubu, o fungujúcej chémii medzi hráčmi, ale aj o tom, či tréner Michal Gašparík ml. priniesol do kabíny očakávaný nový impulz.
Minulý utorok ste na súkromnej klinike v Malackách podstúpili operáciu kolena, ktorá trvala hodinu a pol. Ako ste sa cítili po zákroku?
Musím povedať, že hneď po operácii to pre mňa bol boj. Koleno ma veľmi bolelo, predsa ide o zásah do tela, navyše som už tri hodiny po operácii musel chodiť, čo pre mňa bolo niečo nové a zároveň zvláštne. Vraj to pomáha, ale ja som sa poriadne vytrápil. Ďalší deň som sa cítil už oveľa lepšie a každým dňom sa to zlepšuje.
Aké sú prognózy?
Lekár povedal že päť až šesť mesiacov. Bude to však závisieť aj od toho, ako budem rehabilitovať a koľko času a síl tomu obetujem. Samozrejme, nechcem nič uponáhľať a ísť do extrémov, že budem rehabilitovať desať hodín denne a po troch mesiacoch chcieť ísť chytať, čo by mohlo v konečnom dôsledku viesť len k ďalšej operácii. Určite však urobím všetko preto, aby som sa do brány vrátil čo najrýchlejšie a rovnako silný ako predtým.
Klub uverejnil obrázky a odkazy, ktoré vám po zranení adresovali malí spartakovci. Akej podpory sa vám dostáva z okolia?
Bonzáčik zo 6. ligy: Kto má najlepšie historky, vadí sa s rozhodcami, či večne mešká? Čítajte Napísalo alebo zavolalo mi veľa ľudí, či už z rodiny, od priateľov, no hlavne z klubu. Na tom vidieť, že držíme spolu ako jedna rodina, pretože sa ozývali fanúšikovia, ľudia, ktorí v Spartaku pracujú, spoluhráči a cítil som v tom veľkú súdržnosť, čo ma teší aj vzhľadom na to, že sme zápas so Žilinou napokon prehrali, a moc si to vážim.
Odkazy od najmenších detí ma veľmi potešili, pretože ešte pred Vianocami sme s nimi mali spoločný videohovor, kde sme sa rozprávali o mojej kariére. Je to od nich veľmi milé a všetky tieto odkazy, telefonáty či správy mi dodali veľa pozitívnej energie do ťažkého obdobia po operácii.
Nie ste práve hráčom, ktorý by mohol povedať, že zranenia sa mu vyhýbajú. Naposledy ste utŕžili nepríjemné zranenie tváre na konci júna minulého roka.
Sám som si už hovoril, že by sa mi mohlo podariť odchytať všetky zápasy v sezóne, no nakoniec to nevyšlo. Okrem spomínaného zranenia tváre som mal dve operácie ramena, trikrát otras mozgu a iné poranenia. Môžem povedať, že sa to na mňa lepí, ale dúfam, že príde zlom, kedy budem dlhšie obdobie bez zranenia. Je to však ťažké, nedá sa to predvídať, ani sa voči tomu brániť, ide o nešťastnú náhodu.
Pre mňa je teraz podstatné, aby som sa vrátil na svoju úroveň, či už po silovej stránke, alebo funkčnosti nohy. Budem pre to robiť maximum.
Dobrivoj Rusov (zdroj: Lukáš Grinaj)Začiatkom roka prevzal mužstvo Spartaka tréner Michal Gašparík ml. Ako to vnímate, keďže sa s ním poznáte ešte z hráčskych čias?
Jeho príchod dal mužstvu množstvo energie, máme náročné tréningy, robíme veľa videoanalýz a myslím si, že to vidieť aj na samotných zápasoch. Cítime pozitívnu energiu od ľudí, ja osobne od rodiny, kamarátov, fanúšikov, naša hra sa im páči, aj keď nejaký zápas prehráme, čo je jasným ukazovateľom toho, čo sa v klube zmenilo od príchodu trénera Gašparíka.
Nechcem hovoriť dopredu, máme za sebou len pár zápasov. Keď už však takto skoro naša hra vyzerá dobre, že si to aj ľudia, o ktorých musím povedať, že sú v Trnave nároční, všimnú a oceňujú to, tak si neviem predstaviť, ako to bude vyzerať, keď pri nás bude pol roka alebo rok. Všetko však chce svoj čas a ja sa na toto obdobie veľmi teším, pretože vidieť, že sme naozaj silné mužstvo.
Áno, v súvislosti s príchodom Michala Gašparíka ml. hovorilo vedenie o novom impulze pre kabínu. Dá sa teda povedať, že tento cieľ sa im podarilo splniť?
Fínsky hokej vníma ako správnu cestu Čítajte Určite áno, Michal Gašparík je skvelý človek povahovo a celkovo po všetkých stránkach. Viacerí sme ho zažili ešte ako hráča, mali sme s ním dobrý vzťah, aj keď teraz v pozícii trénera je o niečo odlišný ako pri spoluhráčoch. Okrem toho je tu jeho odbornosť, vidieť, že je na túto pozíciu veľmi dobre pripravený. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť, sám som zvedavý a teším sa na to.
V zápasoch vidieť, že chémia medzi hráčmi funguje dobre. Aký kolektív ste vytvorili a čo vás stmelilo?
Vytvorili sme skutočne dobrý kolektív, o to viac ma mrzí, že sme nezvládli stretnutie v Žiline, pretože to pre nás bol zlomový zápas. Ak by som neurobil chybu a dotiahli by sme ho do víťazného konca, tak by sme mali päť výhier zo šiestich zápasov, čo by pre nás bola neskutočná eufória a výsledky hovoriace za všetko. Škoda, veľmi ma to mrzí, no vidieť, že ani táto prehra nás nezlomila a máme veľkú motiváciu do ďalších dôležitých zápasov, v ktorých nás čakajú atraktívni súperi. Chémia medzi hráčmi zafungovala, možno je to tým, že sme hneď v úvode vyhrali štyri zápasy, v každom prípade sa tvorí veľmi silná partia a ak by do toho prišli aj dobré výsledky, budeme čím ďalej silnejší.
Na hráčoch vidieť, že sú aj veľmi dobre fyzicky pripravení. Zaviedol Michal Gašparík ml. novinky v tréningovom procese alebo v samotnej príprave pred zápasom?
Nebudem to porovnávať s trénermi predtým, každý má odlišný systém prípravy. Brankári majú svoje tréningy, s mužstvom trénujeme len to, čo sa týka hry a streľby, no niekedy jedným okom pozeráme, ako hráči behajú a musím povedať, že naozaj drú ako kone a majú náročnú prípravu.
Niekedy idú až na dno síl, ale tak to má byť, pretože potom sa ukáže v samotnom zápase, že z tejto pripravenosti dokážeme čerpať v posledných minútach, kedy budeme vládať viac ako súper.
Osvedčili sa aj mladí hráči, celkovo sa dá v Spartaku hovoriť o mladom kolektíve. Snažíte sa niektorých motivovať alebo im dávať rady v kabíne z pozície skúsenejšieho hráča?
Futbal jej pomohol ukázať smer, ktorým chce ísť Čítajte Určite áno, u nás v kabíne sa im dostane vždy pomoc, navyše je len pre dobro kolektívu. Máme medzi sebou veľmi dobré vzťahy, chceme, aby sa mladší posúvali vpred, presadili sa a prípadne sa dostali do zahraničných líg. My, brankári, spoločne s Ľubom Kamenárom máme medzi sebou vynikajúci mladý talent v podobne Dominika Takáča, ktorý časom dostane šancu ukázať svoje kvality a rovnako aj hráči majú medzi sebou výborných futbalistov ako Jana Vlaska, Mikiho Mikoviča, Matúša Turňu a iných, ktorí sa im snažia pomôcť a teší ma, že na mladých hráčoch vidieť progres. Keď som pozeral naše zostavy v minulých zápasoch, tak tam boli extrémy, kedy dvaja krídelníci a útočník mali po osemnásť alebo devätnásť rokov, čo je veľmi zaujímavé a svedčí to o kvalite a dobrej práci v tíme.
Martin Mikovič po vás prebral kapitánsku pásku, ako ho vnímate ako hráča a celkovo osobnosť?
Je to ideálny adept na kapitánsku pásku, navyše kapitánom v Trnave už bol, takže si neviem predstaviť na tom mieste ani nikoho iného. Za Spartak má toho odohratého veľa, začínali sme prakticky spolu, máme medzi sebou vynikajúci vzťah, niekedy možno až cez hranicu, čo už si z nás niekedy robia srandu aj chalani v kabíne, ale presne takto to má byť. Veľmi mu to prajem, určite bude najlepší vodca tímu, aký môže byť a verím, že kabínu potiahne za dobrými výsledkami.
Dlhodobo sa hrá bez prítomnosti fanúšikov a práve posledné zápasy by si tých fanúšikov zaslúžili. Ako to vnímate?
Keď mám povedať pravdu, už sme si na to zvykli, že sa hrá bez ľudí, pretože to trvá naozaj príliš dlho. Často dostávame túto otázku a rozprávame už len frázy, ako dúfame, že to príde. Zo situácie sme už sami unavení a nevieme, čo k tomu povedať. Posledné zápasy boli ozaj vynikajúce a keby boli na tribúnach ľudia, bol by to aj pre nás úplne iný zážitok a úplne inak by sme si to užili. Keď je štadión prázdny, vyzerá to ako prípravný zápas, aj keď len „naoko“, pretože vždy je tam vážnosť ligového zápasu, ale s ľuďmi je to iné. Dúfam, že sa to už v blízkej dobe naozaj zmení a ľudia sa budú môcť vrátiť na štadióny, aj keď osobne si netrúfam povedať, čo bude a ani nemám nasadené ružové okuliare.
Vaším cieľom bola prvá šestka, čo sa vám podarilo splniť. Nie je pochýb o tom, že v nadstavbovej časti o titul budete chcieť skončiť čo najvyššie. Pozeráte sa aj po miestenke do Európskej ligy?
Majstrom sveta aj počas lockdownu Čítajte Samozrejme, chceme byť čo najvyššie, ale treba sa na to pozerať aj reálne. Hlavný cieľ sme si splnili a teraz je podstatné nemať príliš veľké plány, ale zamerať sa na každé stretnutie jednotlivo. Každý zápas je iný a je dôležité, aby sme si v každom udržali motiváciu a energiu. Dúfať v nejaký koniec sezóny môžeme, ale tak, aby to neovplyvňovalo naše hlavy, že keď sa jeden zápas prehrá, náš cieľ sa vzdiali a budeme mentálne zle pripravení na ten ďalší. Správna cesta je ísť od zápasu k zápasu a sústrediť sa len na to.
Keďže vám v tomto období zostane viac voľného času, čomu sa budete venovať okrem rehabilitácií?
Určite sa budem snažiť užiť si čas s rodinou, budem ho mať veľa, aj keď teraz je to obmedzujúce, pretože ešte nemôžem dobre chodiť a robiť bežné veci, preto je to zatiaľ na manželke. Dúfam, že to čím skôr rozhýbem, aby som sa mohol zapojiť do otcovských povinností a budem veľa rehabilitovať, veľa cvičiť a obetujem tomu naozaj všetko. Viem, že to bude nudné obdobie, ktoré bude náročné hlavne na psychiku, ale verím, že to zvládnem a budem čím skôr späť na ihrisku.
