FÍNSKO. Odchovanec HK Gladiators Trnava Patrik Gabriel (17) uspel ešte v lete na skúške vo fínskom tíme SaiPa Lappeenranta, kde pôsobí už viac ako sedem mesiacov.
Súťaže sú tu momentálne pozastavené a mladý hokejista príliš nedúfa, že by sa tak skoro mohli opäť rozbehnúť. V novom tíme však stihol ukázať svoje kvality a dnes má ponuku na zotrvanie vo Fínsku.
S Patrikom Gabrielom sme sa spoločne rozprávali o tom, ako si zvykol v novej krajine, čo mu robilo najväčšie problémy, ale aj ako zapadol do tímu a v čom je hokej vo Fínsku odlišný.
Pri našom poslednom rozhovore ste za sebou mali úspešnú skúšku vo fínskom tíme SaiPa Lappeenranta, vďaka čomu ste menili dres. Po vyše polroku ste stále vo Fínsku, čo sa odvtedy zmenilo?

Áno, rozhodol som sa zotrvať vo Fínsku, keďže som chcel skúsiť fínsky štýl hokeja a celkom sa mi zapáčila krajina a tím. Momentálne pôsobím stále v SaiPe, už som si tu na tento spôsob života viac-menej zvykol a som rád, že som sa rozhodol práve pre Fínsko.
Vráťme sa ešte k samotnej skúške, predpokladám, že sám na seba ste si v tomto smere kládli vysoké nároky, lebo ste chceli uspieť. Keď sa na to spätne pozriete, aký bol mesačný test v juniorskom tíme SaiPa Lappeenranta?
Keď sa na to spätne pozriem, bolo to asi najnáročnejšie obdobie môjho pôsobenia vo Fínsku. Sám som ešte nevedel, ako to bude vyzerať a či sa do tímu dostanem. Tá dlhá skúška mi pomohla, keďže neskôr som sa s chalanmi aj lepšie spoznal. Postupne sa všetko už len zlepšovalo.
Vašimi cieľmi vo Fínsku bolo odohrať čo najviac zápasov v najvyššej dorasteneckej lige, prípadne aj pár zápasov za juniorov. Poďme k vášmu pôsobeniu v dorasteneckom tíme. Ako ho hodnotíte?
Môžem povedať, že som viac-menej spokojný. Naším hlavným tímovým cieľom bolo dostať sa do najlepšej desiatky, čo sa nám pred koncom základnej časti podarilo, no potom prišlo k prerušeniu súťaží pre covid. V októbri som mal aj nepríjemnejšie obdobie, pretože som bol niekoľko zápasov zranený. Celkovo som však spokojný, ako sme si viedli ako tím.
Dostali ste šancu aj v juniorke?

Áno, dostal som šancu hrať dva zápasy za juniorský tím, keďže tréneri sa rozhodli dať príležitosť vrátane mňa aj ďalším dvom hráčom z U18. Starší chalani sa správali veľmi priateľsky a pomohli mi dostať sa do pohody. Tréneri ma postavili do druhej lajny, takže som bol odhodlaný hrať, ako najlepšie môžem. V prvom zápase sa mi podarilo aj bodovať, zároveň sme obe stretnutia vyhrali, takže som bol rád a trénerom som za túto skúsenosť vďačný.
Aké boli vaše začiatky vo Fínsku? Nové prostredie, krajina, kabína, zvykli ste si rýchlo, či ešte stále to nie je úplne ono?
Prostredie sa mi veľmi páčilo hneď od začiatku, aj keď som si chvíľu zvykal, že všetci okolo mňa rozprávajú nejakým čudným jazykom (smiech). Vo všeobecnosti s ú tu ľudia veľmi nápomocní a priateľskí, takže som si rýchlo našiel kamarátov. Väčší problém nastal v zime, keď sa slnko ukázalo iba na pár hodín denne, niekedy vôbec, ale ako kompenzáciu som si mohol naplno užívať sneh, ktorý mi ku koncu začal už aj jemne prekážať (smiech).

V čom vnímate zásadné rozdiely medzi hokejom vo Fínsku a na Slovensku? Robilo vám niečo v začiatkoch problémy?
Na hokej vo Fínsku som si rýchlo zvykol. Tréneri tu od hráčov vyžadujú, aby dodržiavali to, čo im povedia, ale nikoho do ničoho nenútia. Je na každom hráčovi, aby sa zlepšoval, každý vie, prečo na sebe pracuje a trénuje. Výhodou v tomto systéme je, že tréneri vám chybu príliš nevyčítajú, keďže vedia, že dobrí hráči sú si vedomí, že ju spravili. Okrem toho je tu iný systém nasadzovania pätiek, na aké sme zvyknutí na Slovensku.
Ako spomínate na svoj prvý zápas vo fínskom doraste, pociťovali ste nervozitu?
Prvý ligový zápas som chalanov už dobre poznal, samozrejme, kúsok stresu som mal, ale pred prvým vhadzovaním zo mňa všetok opadol.
A čo v kabíne? Zvykli si na vás hráči?
Museli si (smiech). Chalani boli od začiatku príjemní a myslím, že sme si ako tím sadli. Počas sezóny medzi nami neboli nijaké rozbroje a myslím si, že väčšina z nás si ten čas v tíme aj užila.
Keď sme sa rozprávali naposledy, nemali ste ešte príliš čas spoznávať krajinu. Zmenilo sa to odvtedy?

Musím povedať, že odvtedy som bol párkrát v meste, ale moc sa toho nezmenilo. Môj bežný deň je hlavne na trase byt – štadión a štadión – byt. Niekedy medzitým je aj obchod s potravinami. Aj keď to je skoro rovnaké každý deň, nijak to nevplýva na moju náladu.
Aká situácia je v súvislosti s pandémiou koronavírusu vo Fínsku? Hokejové súťaže sú pozastavené, pripravujete sa s tímom?
Situácia s covidom sa tu trochu zhoršuje a veľké nádeje, že sezóna sa znova začne, si nedávam. V doraste sa nehrajú zápasy už asi tri mesiace, v juniorke sú pozastavené od polovice februára a doteraz sme mohli trénovať v skupinkách po dvadsať, no momentálne sa pozastavili aj tréningy.
Mali ste šancu prísť počas vášho pôsobenia vo Fínsku aj domov na Slovensko? Bolo náročné zvyknúť si na život bez rodiny?
Áno, šancu prísť na Slovensko som mal pred Vianocami, ale pre zlú covidovú situáciu som sa rozhodol zostať vo Fínsku. Spočiatku bol život bez rodiny ťažký, ale do mesiaca, dvoch som si zvykol a nebolo to už také náročné.
V jednom rozhovore ste sa zmienili, že ponuka z fínskeho Saipa Lappeenranta prišla aj do ďalšej sezóny. Máte nateraz jasno, ako bude vyzerať vaša hokejová budúcnosť v najbližšom období?

Áno, dostal som ponuku zostať tu aj na ďalšie sezóny a rád by som ju využil, pričom v ročníku 2021/2022 by som mal pôsobiť výlučne v juniorke SaiPy. Fínsky hokej mi príde ako tá správna cesta.
Sledovali ste výsledky trnavských gladiátorov v tejto sezóne?
Výsledky mužov som sledoval iba okrajovo, ale myslím si, že je veľmi dobré, že zapájajú aj mladších hráčov, teda mojich bývalých spoluhráčov do zápasov a snažia sa s nimi pracovať.