P. Lipa: Netuším, či sa aspoň čiastočne vrátime k tomu, čo sme žili predtým

TRNAVA. O pár dní to bude rok, čo sa COVID-19 stal súčasťou života ľudí aj na Slovensku. Prvý prípad ochorenia bol v krajine potvrdený 6. marca 2020. Pred rokom si však mnohí Slováci mysleli, že sa ich nový koronavírus netýka.

Prečítate si tiež Prečítate si tiež V Trnave dnes zaočkovali prvých učiteľov Čítajte 

Slovenský jazzman Peter Lipa v januári 2020 ešte spieval v New Yorku v Carnegie Hall.

"Keď som potom na letiskách videl ľudí s rúškami, tak som to považoval za celkom normálne, aziati nosili rúška už dávno. O covide sa vtedy už písalo, ale pre mňa to boli správy z ďalekého sveta. Potom som sa vo februári od kamaráta Fabia dozvedel, že v Taliansku je to zlé. Ale to bolo ešte stále ďaleko," uviedol pre TASR Lipa.

Rok na chate

Legendárny jazzman prežil "covidový" rok na chate. "V marci som sa odsťahoval na chatu, že tam prežijem dva-tri týždne, kým to prehrmí. Stále som na chate. Som tu už rok, ale to nie je až také dôležité. Podstatné je to, že všetko v nás aj okolo nás sa zmenilo. Netuším, či vôbec a kedy sa vrátime aspoň čiastočne k tomu, čo sme žili predtým," hovorí muzikant.

Pripúšťa, že možno sú medzi nami ľudia, pre ktorých sa veľa ani nezmenilo, ale sleduje najmä tých, ktorí s ochorením COVID-19 bojujú tak, aby zachránili životy infikovaných: "Tých obdivujem, ďakujem im a želám veľa zdravia a síl v tejto strašnej dobe."

Lipa v rozhovore ďalej priznal, že veľmi dobre vníma aj to, ako si počínajú muzikanti, "ktorým sa zmenilo všetko". Síce môžu cvičiť, študovať a počúvať hudbu, vymýšľať i nahrávať, nemôžu však dospieť tam, kam od začiatku smeruje ich tvorivý proces - postaviť sa pred publikum a s napätím očakávať odozvu.

Bez publika to nejde

"To miesto a tá situácia je pre nás vrcholom fiktívnej súkromnej pyramídy. Na jej vrchole sa vidíme, keď konečne stojíme zoči voči publiku. Nuž a covid nám tento jedinečný a nenahraditeľný pocit zobral," vysvetľuje spevák a dodáva: "Robíme síce online koncerty, vešiame svoje nové pesničky na internet, ale nevieme, ako sa tvári a čo si myslí ten, bez ktorého je naša hudba tak trochu zbytočná. Náš život sa mení na čakanie. Čakáme, kedy opäť budeme stáť tam hore, lebo publikum to je stavebný materiál tej pyramídy. Bez neho sme vo vzduchu alebo nie sme."

Prečítajte si tiež Prečítajte si tiež Trnavský hygienik: Obchody kontrolujeme námatkovo i opakovane Čítajte 

"Ale ten moment, keď stojím na pódiu, spievam a čakám, ako na ten môj výkon zareaguje divák, tak ten je preč. Už ho pomaly ani nepoznám," konštatuje spevák, ktorý sa nemôže tešiť na to, že sa s kolegami postaví na scénu, zahrajú si a vydajú zo seba všetko, čo si za roky pripravili, aby urobili radosť divákom. "To je veľká škoda. Chýba mi to. Veľmi," uzavrel.