ČERVENÍK. Michal Babic patrí medzi stabilné piliere predných radov šiestoligového Červeníka, ktorý sa po vydarenej, no neúplnej jesennej časti ocitol na čele tabuľky.
Tridsaťjedenročný skúsený útočník sa v najvyššej oblastnej súťaži už pravidelne nachádza medzi najlepšími strelcami, vďaka čomu patrí k lídrom šiestej ligy.
Michal Babic je už dlhoročnou súčasťou červeníckeho kádra, kde predstavuje prínos nielen na ihrisku, ale aj v kolektíve.
S kanonierom sme sa spoločne rozprávali o jeho zaujímavých futbalových začiatkoch, o úspešnej jesennej časti, aj o tom, ako vnímal posledný rok, ktorý ovplyvnila celosvetová pandémia koronavírusu.
Kedy ste začínali s futbalom a v akom klube?

– Moje futbalové začiatky boli zaujímavé. Najskôr ma mama ako šesťročného prihlásila do folklórneho súboru, ale odmalička som inklinoval k futbalu. V začiatkoch som hrával len na sídlisku pred panelákom s kamarátmi, neskôr ako desaťročný som sa prihlásil do žiackeho družstva v Detve a definitívne som sa rozhodol pre futbal. V Detve som prešiel žiackymi kategóriami, kde som dostal veľmi dobré futbalové základy a po prvom roku v doraste nastal veľký zlom v mojej kariére, ktorým bol prestup do MFK Ružomberok v 16 rokoch. V ružomberskom doraste som prešiel aj rukami trénera Jána Haspru, ktorý dnes vedie ružomberské A-mužstvo. Vtedy som zaznamenal najväčší progres a stal som sa dokonca najlepším strelcom prvej dorasteneckej ligy.

Áno, vaše začiatky boli zaujímavé a spomeniem kluby ako MFK Detva, MFK Ružombrok, OŠK Bešeňová či ŠKM Liptovský Hrádok. Aká bola vaša cesta do Červeníka, kde pôsobíte dnes?
– Po úspešnej dorasteneckej etape som sa však nedokázal presadiť v A-mužstve Ružomberka a hrával som v rezervnom B-tíme. Po dvoch sezónach som nakoniec odišiel do neďalekej Bešeňovej, ktorá sa chcela zachrániť v nižšej súťaži. Následne som sa udomácnil v Liptovskom Hrádku, kde som strávil niekoľko sezón a zažil som dokonca postup do tretej ligy. Popri futbale som v tomto období študoval na vysokej škole v Žiline, kde som sa zoznámil so svojím súčasným švagrom, ktorý je z Červeníka.
Po ukončení štúdia som sa rozhodol, že si nájdem prácu pri Trnave a začnem hrávať práve za Červeník. Medzi klubmi, ktorých dres ste kedysi obliekali, sú aj treťoligové či štvrtoligové kluby. V ktorej najvyššej súťaži ste doposiaľ pôsobili?

– Hrával som najvyššiu dorasteneckú súťaž a druhú najvyššiu mužskú súťaž v Ružomberku, nepodarilo sa mi však pripísať si štart v najvyššej mužskej súťaži. Pochváliť sa môžem aj jedným štartom v drese slovenskej reprezentácie do 19 rokov.
V Červeníku, ktorý je účastníkom najvyššej oblastnej súťaže, pôsobíte už niekoľko sezón. V mužstve patríte medzi opory a v súťaži pravidelne k najlepším strelcom. Viackrát ste boli zaradený do najlepšej jedenástky 6. ligy a predpokladám, že prišli aj ponuky z iných klubov. Nemáte ambíciu vyskúšať si ešte vyššiu súťaž?
– V Červeníku sa mi naozaj strelecky darí a každú sezónu sa bijem o kráľa strelcov ligy. Koniec koncov, od útočníka sa očakávajú góly. Samozrejme, mal som ponuky z vyšších súťaží a jednu z nich som aj prijal. Pol sezóny som odohral v treťoligovom