TRNAVA. Patrí do tímu ľudí, ktorí sa postarali v Trnave o chod odberných miest priamo za stolom.
Niekto sa pokúsil otráviť zvieratá na farme Čítajte Jej kolegyňa v odbernom tíme prišla kvôli Covidu-19 o mamu, na otázku, či sa o seba nebojí, jej odpovedala slovami „čo mám robiť?“. Oznamovala ľudom dobré aj zlé správy, rozdávala rady, bola tu pre občanov Trnavy.
Gynekologická sestra prišla počas pandémie o kolegyne a známych, aj preto sa rozhodla venovať svoj čas aj napriek tvrdému pracovnému režimu víkendovému testovaniu.
Viera Kubičková prezradila, s čím všetkým sa počas tejto záslužnej práce stretla.
Trnava testovanie zvládla, problémom je politika
Testovanie bolo v druhej vlne podľa dobrovoľníčky zorganizované zo strany mesta veľmi dobre. „Keďže som bola na prvom testovaní nápomocná, mesto ma oslovilo znova.
Primátor to mal veľmi dobre zorganizované. Prekvapilo ma, že sa bol predtým osobne pozrieť na testovaní na Orave, aby videl čo najviac vecí, ktoré sa dajú využiť. Hodnotím jeho prístup veľmi pozitívne.
V prvom kole bola podstatná armáda, ktorá zvládla celú situáciu vynikajúco. V druhom kole to už bolo viac o meste,“ prezradila Kubičková. Podľa gynekologickej sestry, ktorá pomáha Trnavčanom aj na odberných miestach, sa dá celej situácii výrazne pomôcť aj vďaka komunikácii.
„Informovanosť ľudí je na prvom mieste. Treba stále opakovať, čo treba robiť. Ak niekomu niečo poviete desiatykrát, máte väčšiu šancu, že to pochopí, ako keď to vyslovíte raz,“ vyjadrila sa sestra.
Podľa jej názoru množstvo negatívnych reakcií na opatrenia a testovanie súvisí aj s politickým dianím.
„Stretla som sa aj s tým, že keď som u nás v ambulancii poprosila pána, aby počkal na svoju partnerku pred čakárňou kvôli obmedzeniam, tak začal nadávať na premiéra. Aj to veľa prezradí o tom, ako sa ľudia teraz cítia,“ prezradila gynekologická sestra, ktorá sa stále vzdeláva. Aktuálne pracuje na ukončení druhého stupňa vzdelania na vysokej škole.
Na začiatku pandémie boli ambulancie v úzadí
Situácia v nemocniciach na začiatku pandémie bola náročná nielen na krízových oddeleniach. Ambulancie zo začiatku nevedeli, čo môžu očakávať, a od štátu dosť materiálnej podpory nedostali.
„Museli sme si sami zháňať respirátory, nemali sme ani dezinfekciu, ambulancie jednoducho nemali potrebné vybavenie. Tak sme si to všetko zohnali po vlastnej osi.
